BRATISLAVA - Zoberte dve veľmoci po zuby vyzbrojené tisíckami jadrových hlavíc, ktoré sa vôbec nemajú v láske, čelia neustálemu vzájomnému upodozrievaniu, ich diplomatické styky sú prerušené, každú z nich podporuje 50 menších krajín s vlastným vojenským programom a máte dokonalý scenár pre studenú vojnu. Žiadna taká, akú svet zažíval medzi USA a Sovietskym zväzom až do roku 1990, by sa však už nemala zopakovať. História totiž dokazuje, že v niektorých okamihoch sme mali všetci na mále. Stačil čo i len nesprávny pohyb prsta a mohlo sa rozpútať peklo na zemi.
Prečítajte si aj: Ťažké dôsledky 2. svetovej: Takto vojna ovplyvnila svet, aj dianie na Slovensku!
1. Suezská kríza
5. novembra 1956 dostalo ústredie NORAD (North American Aerospace Defense Command) varovania, ktoré naznačovali, že rozsiahly sovietsky útok je v plnom prúde. Sovietska flotila sa pohybovala z Čierneho mora na agresívnejšie pozície v Egejskom mori, 100 sovietskych MiGov letelo cez Sýriu, pričom v Sýrii práve zostrelili britský bombardér a neidentifikované lietadlá nad Tureckom uviedli tamojšie letectvo do najvyššej pohotovosti. Všetky znaky ukazovali, že nastal osudný deň, až na to, že onedlho prišlo vo všetkých prípadoch k nevinnému vysvetleniu. Sovietska flotila vykonávala rutinné cvičenie, MiGy boli súčasťou normálnej eskorty sýrskeho prezidenta, ktorej veľkosť bola prehnaná, britský bombardér musel núdzovo pristáť po mechanických problémoch a neidentifikované lietadlá nad Tureckom boli iba kŕdeľ labutí!
2. Zlyhanie komunikácie SAD-NORAD
24. novembra 1961 zostali všetky komunikačné spojenia medzi americkým velením strategického letectva (SAC) a NORAD-om náhle mŕtve. SAC bol odrezaný od troch staníc včasného varovania v Anglicku, Grónsku a na Aljaške. Totálne zlyhanie všetkých komunikačných okruhov bolo považované za nemožné, pretože sieť bola súčasťou vysoko redundantných systémov, ktoré mali byť zabezpečené proti poruchám. Jediným alternatívnym vysvetlením sa tak stala domnienka, že došlo k sovietskemu nukleárnemu útoku. Do pohotovosti boli uvedené všetky základne SAC, posádky bombardérov B-52 zahrievali motory a sťahovali lietadlá na pristávacej dráhy, kde čakali na rozkaz k protiútoku na Sovietsky zväz s jadrovými zbraňami. Našťastie, tieto príkazy neboli nikdy vydané. Zistilo sa totiž, že všetky komunikačné obvody bežali cez jednu retranslačnú stanicu v Colorade, kde došlo k prehriatiu motora, ktoré spôsobilo zlyhanie celého systému.
3. Špionážne lietadlo U2 narušilo sovietsky vzdušný priestor
U2 lietali vo vysokej nadmorskej výške, z ktorej pomocou extrémne silných diaľkových teleobjektívov fotily územie Sovietskeho zväzu. Počas kubánskej raketovej krízy bolo pilotom nariadené, nech lietajú vo vzdialenosti 100 míľ od hraníc, aby nedošlo ku stretu so Sovietmi. Avšak 26. októbra 1962 pilot U2 letiaci cez severný pól urobil sériu navigačných chýb kvôli polárnej žiare a skončil nad poloostrovom Čukotka v severnej Sibíri. To Sovietov viedlo k nápadu vyslať niekoľko rakiet z MiGu, ktoré mali U2 okamžite zostreliť. Spojené štáty zase reagovali rýchlym štartom F-102A vyzbrojených jadrovými strelami, ako sprievod U2 späť do amerického vzdušného priestoru a pre zabránenie MiGu prenasledovať ho. Bolo to neuveriteľné, ale táto taktika fungovala. Ohromujúce bolo aj to, že rozhodnutie, či využijú svoje jadrové rakety bolo ponechané na amerických pilotoch, čo mohlo ľahko vyústiť do jadrového konfliktu.
4. Votrelec na základni vyvolal paniku
25. októbra 1962, znovu počas kubánskej raketovej krízy, ochranka na leteckej základni v Duluthe, v štáte Minnesota, zbadala pri jednom z plotov tieň postavy. Na votrelca vystrelila a automaticky tak zaktivizovala alarm určený pre možných narušiteľov, ktorý sa rozoznel na okolitých základniach. Na leteckej základni Volk Field vo Wisconsine bol ale nesprávne zapojený reproduktor, a namiesto toho sa ozval poplach nariaďujúci F-106A vyzbrojeným jadrovými raketami vzlietnuť. Piloti predpokladali, že sa začal jadrový konflikt so Sovietskym zväzom. Lietadlá už boli pripravené na štart, keď sa na pristávaciu plochu prirútilo vozidlo z riadiacej veže a pokynulo zastaviť. Votrelec v Duluthe bol neskôr identifikovaný ako medveď.
5. Sovietska ponorka odrezaná od sveta
27. októbra 1962 sa na tajnej plavbe ku Kube musela sovietska ponorka B-59 núdzovo ponoriť. Aby ju neobjavili americké špionážne lietadlá ani lode v Karibiku, skrývala sa celý týždeň. Podmienky na palube boli neľudské. 60 °C, pohárik vody na deň, posádka komunikačne odrezaná od zvyšku sveta. Američania netušili, že ponorky nesú zbrane, ktoré by bez problémov zničili celú ich flotilu a rozhodli sa pritvrdiť. Do vody zhodili niekoľko hlbinných bômb. Kapitán Valentin Savitskij bol presvedčený, že práve začala jadrová vojna a okamžite prikázal vypustiť torpéda. Nepočítal však s veliteľom flotily Vasilijom Archipovom, ktorý mal posledné slovo a hoci bola väčšina mužov proti, trval na svojom rozhodnutí: "Za žiadnych okolností nesmiete páliť!" Po tomto rozkaze sa sovietske ponorky vzdali. Bol to krok, ktorý zachránil svet. Sovieti sa vrátili späť do ZSSR. Ocenenie za hrdinstvo ich však nečakalo. Štyri desaťročia trvalo, kým Rusi prezradili, čo sa skutočne na B-59 stalo. Až po tom, čo Archipov v roku 1998 zomrel na následky ožiarenia.
6. Počítačová simulácia
9. novembra 1979 štyri centrá amerického jadrového arzenálu dostali na svojich radarových obrazovkách údaje o tom, že Sovietsky zväz vypustil prvý nukleárny úder na Spojené štáty. Počas nasledujúcich šiestich minút boli uvedené do pohotovosti lietadlá s jadrovými strelami určené na okamžitú odvetu. Poplach bol napokon zrušený, pretože žiadne senzory alebo satelity nezistili skutočné odpálenie sovietskych rakiet. Alarm spôsobil počítačový software slúžiaci na cvičenie scenára prvého nukleárneho útoku. Senátor Charles Percy, ktorý sa v tom čase náhodou nachádzal na riaditeľstve NORAD-u, povedal, že prvotná reakcia mala podobu drvivej paniky a hrôzy. Oprávnene.
7. Američania vypálili päť rakiet
26. septembra 1983 dostali Sovieti správu včasného varovania, ktorá hovorila, že Američania vypálili nie jednu, ale rovno päť rakiet. Snažili sa preto overiť jej správnosť, ale ako sa zdalo, satelit fungoval tak, ako mal. Napriek tomu sa veliteľ rozhodol poplach vyhlásiť za falošný. O pár minút neskôr sa dozvedeli, že jeho voľba bola správna. Prišlo sa na to, že to neboli záblesky rakiet, ale odrazy slnka od mrakov zachytené satelitom v miestach, kde sa predpokladalo odpálenie nepriateľských zbraní.
A toto všetko je stále iba zlomok hrozivých a niekedy aj veľmi bizarných udalostí, ktoré sa až po desaťročiach dostávajú pred zraky verejnosti, pretože mohli mať katastrofálne následky.
