CAMBRIDGE - Vedci sa pomocou genetickej analýzy snažia zistiť, kam putovali prví moderní ľudia z Afriky, kým sa rozptýlili do celého sveta. Vyzerá to tak, že po Zemi putovali už oveľa skôr, ako doteraz odborníci predpokladali!
Moderní ľudia sa prvýkrát objavili asi pred 200-tisíc rokmi v oblasti južnej Sahary, teda v severnej časti Afriky. Kedy a ako však ľudská línia prekročila Saharu, bolo dlho nejasné, uvádza portál Livescience.com. Podľa predchádzajúcich výskumov ľudia Afriku opustili pred 70 až 40-tisíc rokmi. Teraz však vedci vyskúmali, že ľudia by mohli putovať po svete už o 130-tisíc rokov skôr a navrhli dve pravdepodobné cesty z Afriky. Severná cesta vedie cez Egypt a Sinaj, južná trasa cez Etiópiu a Arábiu. Odborníci predpokladajú, že ľudia putovali práve tou severnou.
Archeológovia našli zuby ľudí, ktorí neprišli z Afriky: Objavili nový ľudský druh?!
Aby vedci svoje hypotézy potvrdili, sekvenovali genómy 225 ľudí zo severovýchodnej Afriky – 100 Egypťanov a 125 Etiópčanov. Potom ich gény porovnali s Európanmi a s východnými a južnými Ázijcami. Skonštatovali, že ak by bola hlavná cesta pochodu južná, gény Etiópčanov by mali byť viac podobné ľuďom z Eurázie a severná cesta by tým pádom mohla byť hlavnou cestou von z Afriky. Výskumníci zároveň odhadujú, že obyvatelia Eurázie sa geneticky odlíšili od Egypťanov pred 55-tisíc rokmi, Etiópčania pred 65-tisíc rokmi a západní Afričania pred 75-tisíc rokmi.
Paleontológ o tajomstvách neandertálcov na Slovensku: Vyhynúť mohli aj kvôli vlkom!
„Najvzrušujúcejším výsledkom našich výskumov je, že predstavujú evolučnú minulosť všetkých obyvateľov Eurázie a preto zlepšujú poznatky miliónov ľudí o ich hlbokej evolučnej minulosti,“ vysvetlil molekulárny antropológ Luca Pagani z univerzity v Cambridge.
Severnej ceste nahráva do karát aj skutočnosť, že všetci Neafričania majú aj gény neandertálcov, ktorí žili práve pozdĺž severnej cesty. Tieto zistenia sú tiež v súlade s objavom moderných ľudských fosílií v Izraeli blízko severnej cesty, ktoré sú staré asi 55-tisíc rokov.
