NEW JERSEY - Nebyť oscarového filmu Čistá duša, poznali by meno amerického matematika Johna Forbesa Nasha najskôr iba jeho kolegovia, ekonómovia či priaznivci stolovej hry Hex, ktorú vymyslel. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý v sobotu 23. mája zomrel vo veku 86 rokov pri autonehode v New Jersey spolu so svojou ženou, sa zapísal aj do psychiatrických žurnálov. Po asi tridsaťročnom boji s preludmi ako jeden z mála zvládol prejavy paranoidnej schizofrénie.
Filmový trhák s Russellom Crowom v hlavnej úlohe ukázal, aká tenká je hranica medzi genialitou a duševnou poruchou, ale v mnohom sa odchýlil od skutočnosti. Zamlčal napríklad niektoré stránky Nashovho života - nemanželské dieťa, rozvod či sexuálne vzťahy s mužmi. Za väčší prehrešok snímky ale býva označované zavádzajúce vysvetlenie podstaty a významu jeho objavu, ktorý síce pomohol vysvetliť mnoho javov v ekonómii, evolučnej biológii či sociológii, "neprevrátil" ale predchádzajúce ekonomické tézy naruby, ako film aj propagačné materiály tvrdili.
Nash pri formulovaní svojej najznámejšej teórie, ktorú opísal už vo svojich 21 rokoch v nie príliš obsiahlej dizertačnej práci, vychádzal z práce matematika Johna von Neumanna a ekonóma Oskara Morgensterna, ktorí v knihe Teória hier a ekonomické správanie (1944) položili základy tejto disciplíny. Ich poznatky Nash podstatne zovšeobecnil, takže sa dali použiť na oveľa širší okruh reálnych situácií. Princíp "Nashovho ekvilibria" (rovnováhy) zjednodušene znamená, že žiadny subjekt/hráč nemôže zmenou stratégie získať, pokiaľ ju zmení len on sám. Nashove výsledky ďalej rozvíjali okrem iných Reinhard Selten a John Harsanyi, ktorí s ním v roku 1994 tiež dostali Nobelovu cenu.
John Forbes Nash sa narodil 13. júna 1928 v Bluefield v Západnej Virgínii. Po strednej škole začal na Carnegieho technologickom inštitúte v Pittsburghu (dnes Carnegie-Mellonovej univerzita) študovať chémiu, ale neskôr presedlal na matematiku. Už po troch rokoch štúdia získal titul bakalára aj magistra a po doktoráte na prestížnej Princetonskej univerzite nastúpil v lete 1951 ako inštruktor na Massachusettský technologický inštitút (MIT). Na MIT, kde bol zamestnaný do roku 1959, sa Nash zamiloval do študentky fyziky Alicie Lopezovej, s ktorou sa v roku 1957 oženil a s ktorou má syna Johna Davida. Ešte za slobodna sa Nashovi v roku 1953 a zdravotnej sestre Eleanor Stierovej narodil syn John, ktorému svoje priezvisko ale nedal.
Od roku 1949 pracoval Nash aj pre spoločnosť RAND, ktorá zamestnávala najlepšie mozgy svojej doby a zaoberala sa vývojom nových technológií pre americkú armádu. Päť rokov v tejto prísne stráženej inštitúcii, kde John pôsobil ako expert na optimálne stratégie, asi neskôr ovplyvnilo aj prejavy jeho duševnej poruchy. Tá u neho prepukla začiatkom roka 1959 práve v čase, keď sa o ňom (aj v prestížnom časopise Fortune) písalo ako o vychádzajúcej matematickej hviezde. Po niekoľkých mesiacoch bizarného správania, kedy sa napríklad cítil prenasledovaný tajnými službami, bol nedobrovoľne hospitalizovaný. Keď ho po dvoch mesiacoch prepustili s diagnózou paranoidnej schizofrénie, odišiel do Európy, kde sa snažil získať štatút utečenca a odkiaľ domov posielal pohľadnice so zašifrovanými odkazmi a matematickými vzorcami. Po návrate do USA bol niekoľkokrát znovu hospitalizovaný. Vtedy sa s ním rozviedla manželka, ktorá sa k nemu ale v roku 1970 vrátila.
Čistá duša matematiky vyhasla pri autonehode
Okrem Alicie významne k Nashovmu uzdraveniu prispela aj Princetonská univerzita, ktorá mu od 70. rokov umožnila využívať svoje priestory pre ďalšie matematické bádanie. Medzi študentmi si podivný chlapík čmárajúci zložité vzorce po oknách získal prezývku Fantóm, i tak ale vedecká práca (okrem iného výpočet presných hodnôt veľkých čísel) a pobyt v komunite nakoniec slávili úspech. V roku 1990 sa Nash znovu stal aktívnym členom matematickej obce Princetonskej univerzity, kde pôsobil do svojej smrti.
