ATÉNY – Celá Európa hovorí o zvyšujúcom sa počte utečencov, ktorí sa snažia dostať z Afriky na pobrežia Talianska či Grécka. Ľudia nie sú týmto prílevom migrantov spokojní. Príbuzní nešťastníkov pritom často obetujú všetko, aby aspoň jednému členovi rodiny zabezpečili budúcnosť. Tak to bolo aj v prípade Eritrejčanky Wegasi Nebiat (24), ktorej fotografia obletela celý svet.
Wegasi bola na lodi, ktorá v pondelok stroskotala pri gréckom ostrove Rodos. Keď ju vytiahli z vody, skolabovala z vyčerpania a kvôli podozreniu na zápal pľúc musela tri dni ostať v nemocnici. Včera ju prepustili, tak sa mohla stretnúť s ostatnými utečencami. Niektorých pozná, no väčšinu nie. Spája ich len strastiplná cesta do Atén, ktorú ich loď nedokončila. Preťaženie stálo život troch ľudí.
Po tom, čo sa stretla s ostatnými utečencami, ktorí čakajú na to, čo s nimi bude, dokázala novinárom povedať len toľko: „Som tak šťastná. Nie sme si istí, čo budeme robiť, ale dúfame, že cestovať po Európe.“ Je zvláštne, že to Wegas hovorí, posledný mesiac sa nacestovala až-až. Jej rodina zaplatila 10-tisíc dolárov, aby sa dostala do Švédska, no cesta určite nebola jednoduchá.
Prečítajte si aj Zdrvujúce FOTO stroskotania lode v Stredozemnom mori: Žena skazu prežila, dieťatko žiaľ nie!
Wegas vycestovala z hlavného mesta Eritrei Asmara, v ktorom bývala s otcom Johannesom, matkou Genet a mladším bratom. Autobusom potom cestovala na západ do malého mesta Teseney, odtiaľ musela šliapať 70 kilometrov pešo do Kessalli na hraniciach so Sudánskom. Odtiaľ ju vzali autom pašeráci, previezli ju do Chartúmu, odkiaľ letela s falošným pasom do Turecka. S prímorského mesta Marmaris sa spolu s 99 ďalšími ľuďmi plavila na lodi pre 30 pasažierov.
V zradných vodách pri ostrove Rodos zahynula matka so svojím šesťročným synom, obaja z Eritrei a jeden 23-ročný muž zo Sýrie. Fotka záchranára, ktorý na breh podáva telíčko dieťaťa sa ocitla takmer vo všetkých svetových médiách, a to spolu s tou, na ktorej je práve Wegas. Jej neprítomný pohľad, akoby úľava z toho, že je konečne na európskej pevnine, to boli emócie, ktoré chytili ľudí za srdce.
Wegas však netuší, ako sa zachránila: „Veľa si nepamätám. Bola som vo vode a mala som strach, a potom som zrazu bola tu. Cítim sa šťastná. Mám doma rodinu a teším sa, že som to dokázala.“ Wegas mala skutočne šťastie, že sa jej podarilo chytiť trosky, na ktorej sa doplavila k pobrežiu. Jej smutný príbeh núti aj politikov, aby boli k utečencom tolerantnejší.
