BRATISLAVA - Osamelosť zvyšuje riziko smrti. V článku publikovanom v magazíne Perspectives on Psychological Science to tvrdia vedci z americkej Brigham Young University.
Ako napísali, subjektívny pocit samoty zvyšuje riziko úmrtia o 26 percent. Sociálnu izoláciu a žitie osamote však považujú za ešte škodlivejšie. Kým nedostatok vzťahov zvyšuje riziko smrti o 29 percent, žitie osamote až o 32 percent.
Tím výskumníkov sledoval vedecké práce z rokov 1980 až 2014. Vďaka nim získal dáta o úmrtnosti spojenej so samotou, sociálnou izoláciou a žitím osamote, pričom úroveň rizika nezávisela od pohlavia alebo regiónu. Dôležitým faktorom bol však počiatočný zdravotný stav subjektu a jeho vek. Ako vedci zistili, osamelosť viac vplýva na ľudí mladších ako 65 rokov.
Vedci tiež zdôraznili rozdiel medzi vplyvom subjektívnej, čiže pocitovej osamelosti a pôsobením objektívneho stavu sociálnej izolácie. Podľa nich, ľudia, ktorí tvrdia, že sú sami, no cítia sa šťastne, majú zvýšené riziko úmrtia podobne, ako tí, čo majú mnoho známostí, no tvrdia, že sú osamelí. Jedinci, ktorí sú objektívne izolovaní a zároveň subjektívne osamelí čelia podľa spoluautorky štúdie Julianne Holt-Lunstad najvyššiemu riziku. "Ak im povieme, aby sa stretávali s viac ľuďmi, môže to vyriešiť problém sociálnej izolácie, ale nie pocit samoty," uviedla.
Viacero vedcov tvrdí, že súčasné technológie a trendy v bývaní zvyšujú riziko samoty. Mnohí ľudia žijú sami a používajú sociálne médiá, ktoré umožňujú vyhýbať sa tvorbe plnohodnotných vzťahov. Ako uviedla Holt-Lunstad, udržiavanie zmysluplných a blízkych známostí a tiež rôznorodých sociálnych spojení je kľúčové. Problémom však naďalej ostáva subjektívny pocit samoty, kde možnosti riešenia nie sú také jednoduché.
