Moderné technológie, internet, sa stávajú čoraz viac súčasťou každodenného života nielen nás dospelých, ale aj našich detí. Až 85 % z nich vie fungovať bez počítačov, mobilných zariadení a internetu maximálne niekoľko dní a tretina školákov si život bez nich vôbec nevie predstaviť. Deti na internete komunikujú, vytvárajú si vlastnú identitu a trávia svoj čas. Na druhej strane sa tu ale stretávajú aj s novými rizikami, ktoré nedokážu identifikovať a stávajú sa najohrozenejšou skupinou. Samotní rodičia vedia, koľko hodín trávia ich deti na internete, až tretina však netuší, čo tam vlastne robia.
Aj takéto výsledky priniesol prieskum Deti a rodičia v kybepriestore, ktorý bol realizovaný na dvoch reprezentatívnych vzorkách: rodičoch a deťoch. „Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť, ako sa odráža problematika využívania moderných informačných technológií v živote detí. Inými slovami, zaujímalo nás, koľko času na internete deti trávia, čo tam robia, aké stránky navštevujú, aké skúsenosti s nimi majú, alebo to, či si uvedomujú riziká a nebezpečenstvo, s ktorými sa na internete možno stretnúť. Taktiež nás zaujímalo, ako sú na tom s využívaním informačných technológií ich rodičia, aký majú prehľad o tom, čo ich deti na internete robia,“ hovorí Marián Velšic z Inštitútu pre verejné otázky.
Jedným z najvypuklejších zistení je, že až polovica detí si myslí, že ich vrstovníci sú závislí na informačných technológiách. Napriek tomu, že väčšina rodičov deklaruje prehľad o správaní svojich detí v kybepriestore, až dve tretiny rodičov takéto príznaky na svojich deťoch nespozorovali, alebo o nich vôbec nevedia. „Závislé dieťa stráca kontrolu nad svojím životom a všetko podriaďuje uspokojovaniu nutkavej potreby. Nerešpektuje pravidlá a rituály rodiny, znižuje si priestor na školské povinnosti, izoluje sa. Mení sa celkový psychický stav – často sa objavuje psychická únava, poruchy spánku, bolesti hlavy, častá zmena nálad, môžu sa objaviť známky depresie a pod.,“ hovorí Katarína Trlicová, psychologička.
Zákazy nefungujú
Slovenskí rodičia sa zaujímajú o to, čo ich deti na internete robia a majú s nimi dohodnuté pravidlá. V prípade zákazu trvá však jeho účinnosť maximálne týždeň. V opačnom prípade majú deti tendenciu zákaz porušovať alebo úplne ignorovať. Ešte vážnejší problém nastáva v momente, kedy samotní rodičia nevedia, neovládajú, nechcú alebo nemajú záujem o digitálne technológie. Tým strácajú prehľad o tom, čo ich deti vo virtuálnom svete robia, aké majú problémy alebo čo ich ohrozuje. „So synom máme jasne dohodnuté čo môže a čo nie. Napriek tomu sa však často nechá strhnúť okolím, či vlastnými záujmami, a obmedzenia sa snaží obísť. Ak na internete hľadá informácie, tak to prehliadnem, ale pokiaľ sa „len hrá“, tak ma vždy zamrzí, že nedodržiava naše pravidlá. Uvedomujem si tiež v tejto súvislosti čoraz intenzívnejšie, že ak chceme naše deti v online priestore chrániť, mali by sme sa aj my v tejto oblasti vzdelávať,“ dodáva Monika Brkalová, mamička 10-ročného Adama.
Čo platí v kyberpriestore
Deti označujú ako autority, ktoré rešpektujú v oblasti bezpečného správania sa v kybepriestore, hlavne rodičov a svojich kamarátov. Dokonca aj 36% rodičov si uvedomuje, že práve na nich leží povinnosť naučiť deti bezpečnému správaniu sa v online svete. Škola ostáva „bokom“ . „Rámcový učebný plán, schválený v septembri 2011, ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu určuje počet hodín pre primárne vzdelávanie (1. - 4. ročník), a to 3 h informatickej výchovy a pre nižšie sekundárne vzdelávanie (5. - 9. ročník), to sú 2 hodiny informatiky na celý druhý stupeň. Už z nízkeho počtu plánovaných hodín, najmä na druhom stupni, vyplýva, že škola absentuje v prevencii voči kyberšikane. Nedostatok učebníc, informatickej výchovy a informatiky je ďalší z atribútov, prečo pre žiaka nie je škola zdrojom informácií v oblasti bezpečnosti v kyberpriestore,“ hovorí riaditeľka ZŠ Karloveská 61 Eva Horníková.
Prevencia je dôležitá
Vzdelávanie v oblasti prevencie by malo byť teda nasmerované nielen na školy, ale aj na rodičov, ktorých deti vnímajú ako autoritiy a ktorí samotní sa potrebujú ešte vzdelávať, keďže až 1/3 rodičov síce pozná bezpečnostné zásady, no napriek tomu ich ignoruje. Obdobne je to aj v prípade detí, ktoré toto správanie sa svojich rodičov v kyberpriestore napodobňujú. Podľa Mira Drobného z eSlovensko sa naša krajina aj v kyberpriestore od okolitých líši. „V jednom ukazovateli je Slovensko vskutku iné. Médiá u nás nepriniesli prípad ohrozenia dieťaťa s tragickým koncom. Môže to byť náhoda a šťastie ale skôr sa prikláňam k názoru, že je to výsledok práce škôl, neziskoviek či súkromných firiem v oblasti prevencie. Verím, že sme prispeli k tomu aj my projektmi ako Zodpovedne.sk, Pomoc.sk, OVCE.sk, Nehejtuj.sk atď. Už o týždeň predstavíme nový projekt Kyberšikanovanie, ktorý je určený aj rodičom. Práve na nich by sa mala v budúcnosti zamerať väčšina našich prevenčných aktivít.“
Miera zodpovednosti
Svoju mieru zodpovednosti si uvedomuje aj iniciátor výskumu telekomunikačný operátor Slovak Telekom, ktorý sa oblasti bezpečnosti detí na internete venuje už niekoľko rokov. „Online priestor sa stal prirodzenou súčasťou života detí. Rodičia by ich preto na tento svet mali pripravovať s rovnakou dôležitosťou a naliehavosťou, ako na ten skutočný. Toto si ako operátor veľmi dobre uvedomujeme, a preto sme vyvinuli špeciálne rodičovské nástroje zamerané na ochranu detí vo virtuálnom svete. Za najdôležitejšiu však považujeme prevenciu formou výchovy a vzdelávania - participovali sme na vydaní knihy Deti v sieti o nástrahách internetu, dlhodobo a intenzívne podporujeme edukatívne projekty ako Ovce.sk a podobne. Rôzne rady pre túto oblasť výchovy nájdu rodičia aj na našom webe na adrese www.telekom.sk/chranimedeti,“ uzatvára Martin Vidan, hovorca spoločnosti.
***
Pozrite si video Ohrozenie detí v Kyberpriestore
Celú správu si môžete prečítať TU
- reklamná správa -
