JERUZALEM – V Izraeli našli dôkaz, ktorý podporuje teóriu existencie biblických kráľov Dávida a Šalamúna. Objav šiestich hlinených pečatí dáva za pravdu vianočnému príbehu.
Objav je v rozpore s modernými učencami, ktorí sa odvolávajú na Dávida a Šalamúna ako na mytologické postavy, tvrdia vedci zo štátnej mississippskej univerzity. Jedným z kľúčových argumentov je, že v čase Biblie už nemuselo v regióne Kristovho narodenia existovať kráľovstvo, uviedol Mirror.
Potomok kráľa Dávida
Kúsky hliny uvádzajú, že panovníci vládli v čase, ako naznačuje Biblia. Ježiš by teda mohol byť potomkom kráľa Dávida a jeho rodokmeň pokračoval cez Jozefa, Ježišovho otca. Kráľ Dávid bol tým dôvodom, prečo museli Jozef a Mária odcestovať do Betlehema, aby sa tam narodil Ježiš. Musel sa vrátiť k bájnemu„Dávidovmu mestu“, kde práve prebiehalo sčítanie ľudu pre kráľa Herodesa.
Dávid je podľa vedcov jedným z jeho najdôležitejších predkov. V Starom zákone mu Boh sľúbil, že bude mať potomka, ktorý bude synom Božím a z tohto „osiva“ vzíde Božie milosrdenstvo. Proroctvo hovorilo, že Ježiš mal prísť na Zem, aby smrťou na kríži sňal hriech človeka. Ak teda Dávid existoval, pravdepodobne existovali aj Mária, Jozef a Ježiš.
Najstaršia zmienka o Betleheme
Aj keby Ježiš nikdy reálne neexistoval, objav zaujal mysle archeológov. Začali viesť komplikované debaty o tom, či vlády a štáty existovali na začiatku doby železnej. Úlomky sú totiž staré zhruba 2 700 rokov, široké 1,5 cm a nesú nápis Betlehem.
Kúsky hliny sú vlastne pečate, ktoré uzatvárali písomné dokumenty a dokladujú, že ich autori žili v nejakej oficiálnej komunite s politickou a administratívnou správou, teda v oveľa zložitejšej spoločnosti, než si doposiaľ odborníci mysleli. Súčasne ide podľa webového portálu Phys.org o prvú zmienku o Betleheme mimo Biblie.
