HILDESHEIM - Bol členom neslávne preslávenej Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) a spolupracovníkom nacistickej vojenskej výzvednej služby. Počas vojny zarábal na lacnej pracovnej sile, ktorú tvorili prevažne Židia. Nemecký obchodník Oskar Schindler ale na sklonku vojny zachránil 1200 Židov pred deportáciou do koncentračných a vyhladzovacích táborov a tým pádom aj od istej smrti. Zomrel pred 40 rokmi, 9. októbra 1974, v Nemecku.
Nezabudnuteľnému záchrancovi životov 1200 prenasledovaných Židov - stojí na Schindlerovom náhrobnom kameni na kresťanskom cintoríne na hore Sion v Jeruzaleme. Ide to rovnaký nápis ako na pomníku vo Svitavách, kde sa Schindler narodil.
Schindlerova postava dodnes budí emócie kvôli jeho nacistickej minulosti. Kritizovaný bol taktiež kvôli tomu, že jeho konanie malo údajne iba komerčný základ. Milovník večierkov a krásnych žien zarobil na otrockej práci miliónový majetok. Neskôr ale vlastné peniaze vkladal a riskoval život kvôli tomu, aby svojich židovských zamestnancov zachránil pred tábormi smrti. Zachránení Židia a ich potomkovia nad kritikou Schindlera len krútia hlavou.
"Napriek všetkým svojim ľudským chybám je slávny oprávnene," myslí si americký historik a Schindlerov životopisec David Crowe. "Videla som v ňom muža, ktorý neustále riskoval svoj život pre to, čo robil. Bol to človek. Musel mať srdce zo zlata," spomínala na neho neskôr jeho vtedajšia sekretárka Mimi Reinhardtová.
Oskar Schindler vyrastal vo Svitavách v multietnickom prostredí, kde vedľa seba žili Nemci, Česi a Židia. Už ako študent viedol búrlivý život a v dvadsiatich rokoch sa oženil s Emiliou Pelzlovou zo Starého Maletína. V kritických 30. rokoch sa stal členom Sudetonemeckej strany (SdP) Konráda Henleina a neskôr aj Hitlerovej NSDAP. Pre prácu ho tiež zlákala nacistická vojenská spravodajská služba Abwehr.
Po prepadnutí Poľska Nemeckom v roku 1939 získal tento doteraz stále neúspešný podnikateľ v Krakowe bývalú židovskú smaltovňu. V továrni najprv zamestnával Poliakov, ale postupne začali medzi zamestnancami prevažovať Židia z krakovského geta, ktorí boli lacnejšou pracovnou silou.
Už vtedy bolo jeho podnikanie podľa svedkov založené na dobrých kontaktoch a úplatkoch. V tej dobe okrem toho začal spolupracovať so Spoločným distribučným výborom so sídlom v Budapešti, ktorý finančne a materiálne pomáhal Židom.
Ale v roku 1943 bolo krakovské geto zlikvidované a jeho obyvatelia buď pobití, alebo deportovaní do koncentračného tábora Płaszów, ktorý bol zriadený na predmestí Krakowa. Keď sa potom rozhodlo, že všetci väzni budú prevezení do Osvienčimu, Schindler pomocou úplatkov a kontaktov dosiahol to, že nielen svojich zamestnancov, ale aj ich rodiny previezol do svojho ďalšieho podniku, muničnej továrne v Brněnci na Morave. Tým ich zachránil od istej smrti v plynových komorách vyhladzovacích táborov. Jeho povestný "zoznam" obsahoval mená asi 700 mužov a 300 žien a do tábora Schindler neskôr prijal aj ďalších Židov.
S blížiacim sa koncom vojny sa Schindler obával príchodu sovietskej armády. Po výsluchu v americkom zajatí a svedectvách zachránených Židov bol spoločne s manželkou Emiliou (1907-2001) prepustený a pokračoval v ceste na západ. V roku 1949 odišiel so ženou do Argentíny, ale na konci 50. rokov sa vrátil do Nemecka sám. Tá neskôr spomínala na svojho manžela s horkosťou. Môže za to alkohol a dlhy. V rozhovoroch pre médiá Emilie trvala na tom, že zachránila viac Židov ako jej muž.
Po návrate do Nemecka žil Oskar vo Frankfurte nad Mohanom prakticky ako neznámy človek. Šikovný manažér, ktorý počas vojny klamal esesákov, stále nemal podnikateľské šťastie. Prostriedky, ktoré dostal od vlády a zachránených Židov, sa mu rozplynuli v neúspešnom podnikaní a údajne aj v pití. Až v roku 1966 sa mu dostalo v Nemecku čiastočného uznania, keď mu bol udelený Spolkový kríž za zásluhy 1. triedy. A dostal aj celý rad ďalších ocenení; bol napríklad držiteľom rádu pápeža Pavla VI. a v Izraeli bol zas vyhlásený Spravodlivým medzi národmi. Pardubický kraj ho v roku 2007 zaradil do dokumentu Tvár Pardubického kraja, ktorý stanovuje symboly kraja a tiež okrem iného zoznamy jeho osobností a rodákov.
Dlhé roky vedeli o osude Schindlera len zachránení. V roku 1982 ale vyšiel román austrálskeho spisovateľa Thomasa Keneallyho Schindler 's Ark (Schindlerova archa), ktorý vznikol vďaka spisovateľovmu náhodnému stretnutiu s jedným zo zachránených Židov. Schindlerov život sa tak otvoril verejnosti. Podľa tejto knihy potom nakrútil americký režisér Steven Spielberg svoj slávny oscarový film Schindlerov zoznam (1993), v ktorom si hlavnú postavu zahral Liam Neeson.
