BRATISLAVA - Jesenná rovnodennosť ukončí leto v utorok 23. septembra o 4:29 letného času, vtedy sa na severnej pologuli začne jeseň.
Tento deň je z astronomického hľadiska významným bodom, ktorý pretína leto s jeseňou, informovala Viktória Zemančíková zo Slovenského zväzu astronómov. Prichádzajúcu jeseň podľa jej slov oznamuje poloha Zeme voči Slnku. "Jesennou rovnodennosťou nazývame prvý jesenný deň," poznamenala.
Rovnodennosť však nemá na každý rok fixne stanovený čas a dátum. Nastáva v čase od 21. do 23. septembra, dôvodom je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupového dňa - 29. februára. Vlani sa leto na severnej pologuli skončilo 22. septembra o 22:44. Leto sme si tak minulý rok užívali 94 dní, a to od 21. júna.
Slnko v deň jesennej rovnodennosti prejde tzv. jesenným bodom. Z toho vyplýva, že na oblohe prejde dráhu 180 stupňov a deň a noc sú tak rovnako dlhé, teda po 12 hodín. "V iné dni v roku je dráha Slnka na oblohe buď kratšia - počas zimy, alebo dlhšia - v lete. Vtedy sú dni buď kratšie, alebo dlhšie," vysvetlila. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej jar, na severnom póle sa začína polárna noc, na južnom polárny deň.
V čase rovnodennosti sa Slnko nachádza v najvyššom bode na oblohe, z čoho vyplýva, že lúče dopadajú kolmo na Zem, práve vtedy sa nachádza v jesennom bode. Tento jav je podľa Viktórie Zemančíkovej zo Slovenského zväzu astronómov spôsobený sklonom zemskej osi. "Ak by zemská os nebola naklonená, ale kolmá, nedochádzalo by k slnovratom ani rovnodennostiam a slnečné lúče by dopadali na Zem pod rovnakým uhlom počas celého roka," vysvetlila s tým, že z tohto dôvodu by sa tiež nemenili ročné obdobia.
