BRATISLAVA - Presne vymedzené množstvo kyslíka, jedla a vody. Chodili len v skafandroch a možnosti komunikácie „so Zemou“ boli obmedzené. Tri tvrdé týždne v nehostinnej púšti. Mladá slovenská astrobiologička Michaela Musilová absolvovala tento rok simulovanú misiu na planétu Mars a tak si s chuťou prečítala knižnú novinku Marťan, ktorá je práve o expedícii na červenú planétu. Knižný hit konca tohto leta ju zaujal a exkluzívne pre Topky.sk prezradila aj mnohé pikošky, ktoré zažila na misiách.
Mladá Bratislavčanka sa preslávila prácou pre NASA. Zaoberá sa výskumom života na Marse, jej experimenty boli dokonca o terraformovaní Marsu, čiže vytvorení priaznivých podmienok pre ľudských obyvateľov. V jej prípade išlo o zúrodňovanie pôdy. Astrobiologička Michaela Musilová však musela až pol roka bojovať o to, aby dostala povolenie pôsobiť v laboratóriách na Marse.
„Podľa súčasnej situácie vo vede to vyzerá na dlhodobé misie, ktoré síce budú mať spiatočné cesty ako to bolo v Marťanovi, ale ľudia budú na Marse skôr zakladať kolónie, skleníky na dlhodobé pestovanie rastlín s tým, že raz tam vzniknú naozaj obrovské obývateľné kolónie,“ vysvetľuje Michaela Musilová, ktorá je astrobiologičkou a botaničkou.
Ako zmeniť Mars na novú Zem?!
Kniha Marťan je dobrodružné a zábavné sci-fi o astronautovi Markovi, ktorý pred šiestimi dňami pristál na Marse. Bola to úžasná chvíľa až do okamihu, keď museli misiu predčasne ukončiť pre piesočnú búrku, ktorá ohrozovala život posádky. Mark pri nej takmer zahynul, a keď sa prebral, zistil, že zostal na Marse úplne sám. Nemal ako oznámiť Zemi, že je nažive, a aj keby sa mu to podarilo, jeho zásoby ani zďaleka nepostačovali, aby prežil do príletu ďalšej kozmickej lode...
Rovnako ako hlavný hrdina knihy Marťan Mark Whitney mala na starosti pestovanie byliniek a zeleniny v skleníku. Takže opisy starostlivosti o rastliny, zber vzoriek a úrody jej boli veľmi blízke, povedomé a pripomenuli jej simulovanú misiu na Marse, ktorú absolvovala vo februári tohto roku.
Jej experimenty boli dokonca o terraformovaní Marsu, čiže vytvorení priaznivých podmienok pre ľudských obyvateľov. V jej prípade išlo o zúrodňovanie pôdy, takže všetko, čo Mark robil na Marse (zmiešavanie pozemskej pôdy s marťanskou na pestovanie zemiakov) bol viac-menej základ jej výskumu a priama aplikácia na Marse. „Trošku som sa zasmiala, že Marka poslali na Mars s trávou a papradím, čo by tam síce mohlo po dlhšom čase vyrásť, ale pre ľudské kolónie by to bolo minimálne v prvom storočí zbytočná vec...“
Knižný hrdina Mark síce zostal na nehostinnej planéte úplne sám, ale nebol ochotný len tak to vzdať. Vďaka svojej vynaliezavosti, technickým schopnostiam a zarytému odhodlaniu vytrvalo bojoval s jednou neprekonateľnou prekážkou za druhou.
„Som ako knižná komandérka“
Astrobiologička Michaela Musilová priznáva, že pri niektorých vedecko-technických veciach musela trošku prižmúriť oko, aby si knihu užila, no ona sama je vedec, ktorý sa na tému pozerá inými očami ako bežný čitateľ. „Páčilo sa mi, že boli v posádke ženy a jedna z nich bola dokonca komandérkou. V našej posádke na simulovanom Marse sme boli 4 ženy a 3 muži, ja som bola vedúca výskumného tímu, dôstojníčka skleníka. Komandérka mi pripomínala mňa samú, najmä pokiaľ ide o vzťahy s ľuďmi, rozkazmi a prísnosťou,“ usmieva sa slovenská vedkyňa, ktorá musela vyše pol roka bojovať o povolenie, aby mohla pracovať v laboratóriách NASA. „V knihe je komandérka dokonca geologičkou, čo som bola počas prvej misie aj ja. Musela som tiež odoberať podobné vzorky.“
Čo si vezmete na Mars?
Posádka letiaca na Mars si mohla zobrať so sebou aj rôzne osobné veci, talizmany, obľúbené predmety. Viaceré scény z knihy Marťan sú vtipné práve vo chvíľach, keď Mark pozerá filmy a počúva hudbu, ktorú si vzala jeho komandérka a sťažuje sa, aký to má vkus:)
Aj v prípade misie Michaely Musilovej to bolo rovnaké. „Na všetky takéto expedície a misie si môžeme zobrať limitované množstvo osobných vecí. Väčšinu batohu zaberajú vedecké inštrumenty, spacák a horolezecké/marťanské vybavenie. Takých 30% miesta tvoria oblečenie, hygienické potreby a osobné drobnosti. Na posledných pár misií som si vzala hudbu, lebo iPod je malý, zmestí sa. Urobila som si hudobný mix na všetky situácie: na nudné práce (čiže psychická podpora), na rozveselenie v ťažších chvíľach, aj na oslavu príjemných zážitkov.“
Knihy ani filmy Michaela nepotrebovala, ani by pre ne nemala miesto. Možno nanajvýš nejakú čítačku, do ktorej by sa toho veľa zmestilo. Veľa sa však zhovárajú v posádke, sedávajú spolu a toľko voľného času zasa nie je. „A tie diskusie sú často oveľa lepšie ako nejaký film, či kniha.“
Drahé hračky NASA
Michaela sa pri čítaní knihy Marťan dobre zabávala aj na komentároch o tom, že obyčajné vrecúška na vzorky stáli 50-tisíc dolárov „lebo NASA“ – „áno, určitým spôsobom je to pravda,“ priznáva, „pretože v labákoch naozaj mávame všelijaké špeciálne alobaly, igelitky, handričky, ktoré stoja neuveriteľné peniaze...a človek by si ich pritom kúpil za babku v bežnom obchode. Ale uznávam, autor trafil v tomto prípade do čierneho.“
Ako astrobiologičke sa jej v knihe páčila aj pasáž, v ktorej spomenul autor potvorky baktérie. Tie chceli aj napriek hrozným marťanským podmienkam prežiť na červenej planéte... „a presne to ja študujem,“ dodáva Michaela Musilová, ktorá odmalička študovala všetko, čo súvisí s pátraním po živote na cudzích planétach. Dnes sa jej túžby z detstva začali plniť. Začiatkom roka absolvovala simulovanú misiu na Mars a získala už viacero prestížnych ocenení vrátane Duke of Edinburgh´s Gold Award, ktoré mladým talentovaným ľuďom udeľuje britský princ Philip, manžel kráľovnej Alžbety II.
