Nie je azda domácnosť, v ktorej by chýbala a dlho by sme hľadali tiež človeka, ktorý ju nikdy neochutnal. Čokoláde - sladká pochúťka, ktorá nás láka svojou vôňou, rôznymi chuťami, ale aj spôsobmi, akými sa dá pripraviť. Čokoláda sprevádza ľudí už takmer 3500 rokov a od prvého čokoládového nápoja prešla vývojom až po dnešné množstvo rôznych tyčiniek, bonbónov, tabuliek či figúrok. Tie si vďaka silikónovým formám rôznych tvarov jednoducho vyrobíte aj doma.
Dlhá cesta až do našej kuchyne
Prvýkrát sa čokoláda objavuje približne v roku 1500 p.n.l. v oblasti strednej Ameriky v dnešnom Mexiku a za jej objav vďačíme ľuďom olmeckej kultúry. Mayovia žijúci v tejto oblasti ju považovali za niečo božské a používali ju pri obetách svojim bohom. Neskôr ju Aztékovia využívali ako drahocenné platidlo. Čokoláda vtedy ešte nebola pravou čokoládou ako ju poznáme dnes. Konzumoval sa len akýsi nápoj vytvorený z vody a pomletých kakaových bôbov. Samozrejme nemohol si ju dovoliť každý a preto sa mohla piť výlučne len v kráľovskej alebo šľachtickej rodine.
Čokoláda sa dostáva do Európy
Po objavení Ameriky sa čokoláda pomaly dostáva aj do Európy. Už začiatkom 16. storočia začali španielski dobyvatelia dovážať kakaové bôby z oblasti Mexika. Neskôr sa tento zázračný nápoj šíri už po celej Európe a je považovaný za liek. Stále však zostáva privilégiom bohatých až do 18. storočia. Neskôr po industrializácii sa začínajú zakladať prvé výrobne na čokoládu. Prvú čokoládu, ktorá sa dala jesť, vyrobila firma Fry v Bristole v roku 1847. Nebola samozrejme ešte taká jemná a hladká ako dnes, ale firma s ňou mala veľký úspech. Známym menom vo svete čokolády je aj švajčiarsky chemik Henri Nestlé, ktorému vďačíme za vznik prvej tyčinky z mliečnej čokolády. Ďalším úspešným podnikateľom bol Jean Tobler (výrobca svetoznámej tyčinky Toblerone – trojuholníková sladkosť z mandlí a medového nugátu v čokoláde). Švajčiarsko sa tak stalo vedúcou krajinou vo výrobe kvalitnej čokolády v 19. storočí a je ňou dodnes.
Z čoho vlastne čokoláda vzniká?
Kakaovník pochádza z oblasti Latinskej Ameriky, ktorá leží medzi južným Mexikom a severným povodím rieky Amazonka. Na svoj rast potrebuje teplotu, ktorá neklesá pod 16ºC, dostatok vlhkosti a ochranu pred priamym slnkom. Je to vždyzelený strom, ktorý kvitne a rodí po celý rok. Kvety rastú priamo na kmeni a len z niektorých sa vyvinú plody alebo struky. Majú tvar veľkých oválnych melónov a dozrievajú 4 až 5 mesiacov. V každom struku je asi 40 kožovitých semien - bôbov v sladkej lepkavej dužine. Kakaovník prvýkrát zarodí až po piatich rokoch. V súčasnosti najväčšiu produkciu kakaových bôbov zabezpečuje západná Afrika a to až 67% svetovej úrody.
Výroba čokolády
Po zbere sa semená zo strukov nechajú kvasiť vo vlastnej sladkej bielej dužine asi týždeň. Dužina sa postupne stáva tekutou a odkvapkáva. Toto obdobie je najdôležitejšie, pretože čokoláda získava svoju charakteristickú chuť. Po procese kvasenia sa semená klasicky sušia na slnku. Počas sušenia stratia semená asi polovicu hmotnosti. Následne sa pražia pri rôznych teplotách: od 99 – 104ºC na čokoládu a od 116 – 121ºC na kakaový prášok. Tu nastáva najvýraznejší rozvoj chuti a vône čokolády. Nakoniec sa semená melú na zmes, ktorá sa predáva ako čokoládová hmota.
Čokoláda a jej vplyv na naše telo
Švédsky vedec Carl von Linné priradil kakaovníku latinský názov Theobroma (theo = bohovia, broma = jedlo), čím naznačil aj jeho účinky na ľudské telo. Dodnes je hlboko zakorenené presvedčenie, že čokoláda má afrodiziakálne účinky. Pravdou je, že konzumácia čokolády vyvoláva v mozgu človeka produkciu prirodzených opiátov, ktoré môžu priamo alebo nepriamo pôsobiť podobne ako účinky marihuany. Čokoláda ďalej obsahuje látky známe ako flavonoidy, ktoré priaznivo pôsobia na kardio-vaskulárny systém, regenerujú a spevňujú cievy a znižujú krvný tlak. Ďalej má čokoláda mierne upokojujúce účinky pri stresových stavoch vďaka už spomínaným prirodzeným opiátom. Samozrejme, nesmiete to s konzumáciou čokolády preháňať. To by mohlo mať úplne opačný účinok. Aj keď priberanie z čokolády nespôsobuje kakao, ale skôr tuky a cukry pridávané ako prímesy. Odporúča sa jesť kvalitnú horkú čokoládu, ku ktorej si môžete dopriať pohár kvalitného červeného vína. Ako všade, aj tu platí – všetko s mierou.
A čo by to bol za článok o čokoláde, ak by sme vám k nemu nepridali aj nejaký ten chutný recept :-)
Výborné a jednoduché čokoládové muffiny
Budeme potrebovať:
350g polohrubej múky
75g kakaového prášku
2 čajové lyžičky kypriaceho prášku
na hrot noža soli
180ml mlieka
125g zmäknutého masla
200g krupicového cukru
1 polievková lyžica medu
2 veľké vajcia
60g čipsov z horkej čokolády
Príprava:
Rúru zohrejeme na 180ºC ( plynovú na stupeň 4).
Plech na muffiny vymastíme alebo vystelieme košíčkami na pečenie
Vo veľkej mise zmiešame suché ingrediencie: múku, kakao, kypriaci prášok a soľ.
V inej mise elektrickým šľahačom na vysokých obrátkach vyšľaháme maslo s cukrom a medom na penistú zmes. Po jednom pridávame vajcia a po každom prešľaháme. Na nízkych obrátkach postupne všľahávame suché ingrediencie striedavo s mliekom. Ručne vmiešame čokoládové čipsy.
Tekuté cesto naložíme do pripravených košíčkov.
Pečieme 20 – 25 minút, alebo kým špáradlo zapichnuté do stredu nevytiahneme čisté. Muffiny necháme vychladnúť na mriežke.
Vrch muffinov môžeme ozdobiť polevou z tmavej alebo bielej čokolády a posypať farebnými perličkami. Dobrú chuť!
Vedeli ste, že...
Vo filme Psycho použil Alfred Hitchcock v slávnej scéne so sprchou ako náhradu za krv čokoládový sirup.
Najväčšia vyrobená tabuľka čokolády na svete vážila 5 792kg. Ktovie koľko ľudí si na nej pochutilo :-)
Zvýšená konzumácia čokolády môže spôsobiť bolesti hlavy, dokonca aj migrénu.
Názov „čokoláda“ vznikol z aztéckeho slova „xocolatl“ - horká voda.
-reklamná voda-
