BRATISLAVA - Vyspovedali sme samotného zakladateľa všetkých podivností v MHD! Prezradil nám, ktorým bratislavským linkám by ste sa radšej mali vyhnúť... a doplnil aj ďalší „dôkazový materiál“ v podobe extra fotografií.
Kedy facebooková stránka komunity Indivíduí v bratislavskej MHD vznikla a čo Vás podnietilo ju založiť?
Prvýkrát som túto stránku založil pred približne dvomi rokmi, ale neuchytila sa, preto som ju o dva dni na to zmazal. Táto konkrétna funguje od konca mája 2014. Cestujem MHD pravidelne a často som býval svedkom niečoho výstredného, nad čím sa najmä starší ľudia pohoršovali, alebo naopak svedkom niečoho vtipného, na čom sa ľudia zabávali. Hlavným impulzom preto pre mňa bolo podelenie sa s ostatnými o tieto zážitky v modernej obrazovej forme.
Malo by sa podľa Vás v bratislavskej MHD niečo zmeniť?
Na bratislavskej MHD je stále čo meniť. Škrie ma neodborné vedenie dopravného podniku, pre ktoré je wifi v 50 vozidlách prioritou, ako keby nevideli, že doprava zápasí s oveľa zásadnejším problémom, kde čistota a údržba vozidiel sú takmer nepoznané pojmy. Chýba zodpovednosť k mestskému majetku. Zoberte si napríklad riaditeľa viedenského dopravného podniku pána Steinbauera. Vyše 30 rokov profesionálne pôsobí v oblasti dopravy. Prídete do Viedne, sadnete do autobusu a vidíte výsledky jeho práce. Veríte, že sa tomu rozumie, pretože všetko funguje, ako má. V Bratislave sa stále striedajú všelijakí topmanažéri, ktorým ide o všeličo, len nie o kvalitne fungujúcu MHD. Preto na vás v našom autobuse padne lišta, na sedadlách sa tvoria mapy, na podokenných rámoch sú mikrokultúry baktérií, na autobusoch sa neodstraňujú poruchy, pretože vedenie podniku vôbec nezaujíma, ako sa vozia ich zákazníci. Výplatu dostanú tak či onak a profesionálnu hrdosť často nemajú.
Na aký najotrasnejší zážitok z MHD si spomínate?
Ako malý chlapec som bol svedkom smrteľnej nehody električky a chodca.
Na akej báze komunita funguje – fotky vám posielajú priamo užívatelia alebo ste spočiatku čerpali z vlastných zásob?
Zo začiatku som čerpal zo svojho vlastného archívu, neskôr som fotky zháňal od kamarátov. Stránka sa však neskutočne rýchlo spopularizovala a ľudia začali svoje úlovky posielať sami. Niektoré fotky sa nedajú uverejniť, pretože sú za hranicami, ktoré si stanovila naša stránka. Kedysi sa príhody o miestnych čudákoch a nezvyčajných situáciách šírili takmer výhradne ústnym podaním, avšak aj táto forma sa prispôsobila dobe a vďaka dostupným mobilným telefónom so zabudovaným fotoaparátom je možné svoje zážitky rozširovať aj vo vizuálnej podobe.
Máte skúsenosti s nejakými negatívnymi reakciami na túto komunitu? Ako ju ľudia na Facebooku prijali?
Negatívne naladení ľudia sa nájdu všade. Stretávam sa hlavne s moralistickými komentármi od ľudí, ktorí by na internete zachránili celú planétu od hladomoru, ale v skutočnosti by bezdomovca s nevhodným úškrnom na tvári obchádzali na kilometer. O popularite stránky svedčí fakt, že si za mesiac získala temer 20-tisíc fanúšikov.
Keď fotíte indivíduá v MHD, neprotestujú títo ľudia?
Povedzme, že existujú tri kategórie ľudí. Sú to buď tí, ktorí sú nevedomky odfotení kvôli svojej výstrednosti, alebo tí, ktorí sa nachádzajú v stave, keď netušia sami o sebe, alebo tí, ktorí jednoducho záujem ľudí vyhľadávajú a neváhajú zapózovať pred objektívom fotoaparátu. Jedným z najobľúbenejších príspevkov bola fotografia starého pána, ktorý si pred cestou z domu zabudol v poltopánke obuvák, alebo dvoch Francúzov, ktorí si ani na Slovensku v autobuse neodopreli tradičný pohár vína. Nejde preto o strojené pózy, ale o situácie zo všedného života, nad ktorými sa nejeden rád pousmeje.
Ktorá linka MHD je „najindividuálnejšia“?
Pitoreskná situácia sa môže odohrať v ktorejkoľvek linke. Stretnúť pochybné indivíduá môžete na Ketelci, rovnako ako aj v preplnenej „šesťosmičke“. Je však nepísaným pravidlom, že najväčšie kreatúry je možné stretnúť na linkách v lokalitách, kam boli svojho času nasťahované rodiny, ktorých potomkovia vyrastajú v nízko podnetnom prostredí, alebo na miestach, kde je veľká koncentrácia ľudí, čo je napríklad veľakrát spomínaná Hlavná stanica. Nie je preto prekvapením, že veľa fotografických príspevkov vzniklo v linke 87, ktorá si medzi ľuďmi vyslúžila nie práve korektnú prezývku „cigánsky expres“.
A teraz k úplnej podstate... Kto je samotným guru Indivíduí v bratislavskej MHD?
Úzko vymedzená skupina ľudí to vie, pre ostatných je táto informácia úplne nepoužiteľná. Nezverejňujeme preto ani identitu niektorých našich prispievateľov, pretože je to v príkrom rozpore so zamestnaním, ktoré vykonávajú. Preto si nemyslím, že podstatou je osoba admina alebo pracovné zaradenie našich prispievateľov, ale práve zaujímavý obsah, ktorý robí stránku výnimočnou.
