BRATISLAVA - V novom vydaní časopisu Science uznávaní vedci z celého sveta varujú, že sme dosiahli "bod zvratu". Problémom je podľa odborníkov strata významných zvieracích druhov, akými sú napríklad slony. Ich vyhubenie by malo za následok dominový efekt, nakoniec náš čaká zánik sveta. Ľudia v dnešnej dobe totiž poriadne podceňujú význam ekosystémov.
Vyhubenie takých zvierat ako sú slony či iné veľké druhy môže vyvolať šiesty masový biologický zánik planéty. Predpokladá sa, že predchádzajúce vymieranie, vrátane úplného vymiznutia dinosaurov, bolo spôsobené prírodnou planetárnou transformáciou alebo katastrofickou udalosťou, napríklad pádom meteoritu.
Jeden zo súčasných vedcov, autor novej štúdie Rodolfo Dirzu, profesor biológie na Stanforde, tvrdí, že ďalšie vyhladenie bude spojené s ľudskou činnosťou. Štatistiky hovoria v jeho prospech. Od roku 1500, viac ako 320 suchozemských druhov stavovcov zaniklo. Populácia ostatných druhov sa priemerne znížila o 25 percent. Situácia je rovnako katastrofálna aj pre bezstavovcov, akými sú hmyz a červy.
Odhaduje sa, že celosvetovo ohrozených je 16 až 33 percent všetkých druhov zvierat. Populácia veľkých zvierat, označovaných ako megafauna, teda slonov, nosorožcov, ľadových medveďov a iných, čelí vyššiemu tempu poklesu, čo je trend, ktorý zodpovedá predchádzajúcim udalosti zániku života na zemi.
Väčšie zvieratá mávajú nižšie tempo rastu populácie, produkujú menej potomkov a ich veľkosť a hmotnosť (mäso) ich robí atraktívnejšími pre poľovníkov. Experimenty s megafaunou (zebry, žirafy a slony) z izolovanej oblasti v Keni odhalili, ako ekosystém reaguje na odstránenie takýchto druhov.
Miesta s menším alebo žiadnym výskytom veľký druhov zvierat boli veľmi rýchlo zahltené hlodavcami. Tráva a kríky rástli vyššie a pôda strácala svoju hustotu. Prístrešia zvierat sa stali ľahko dostupnými, „inštinkt lovca“ sa ocitol v kríze, nebolo totiž nutné vymýšľať nové spôsoby lovu alebo sa príliš snažiť. Počet hlodavcov sa zdvojnásobil, s nimi aj počet ektoparazitov, ktoré sú prenášačmi chorôb.
„Kto by si pomyslel, že práve dafaunizácia bude mať všetky tieto dramatické dôsledky? Je to začarovaný kruh,“ okomentoval výsledky výskumu Dirzu. Vedcov tiež znepokojuje vývoj bezstavovcov. Ľudská populácia sa za posledných 35 rokov totiž zdvojnásobila; v rovnakom období sa počet bezstavovcov, napríklad chrobákov, motýľov, pavúkov a červov, znížil až o 45 percent!
Rovnako, ako u väčších zvierat, je to spôsobené predovšetkým stratou prirodzeného prostredia a globálnym narušením klímy, čo má však vplyv aj na každodenný život človeka. Napríklad, hmyz opeľuje zhruba 75 percent svetových potravinárskych plodín, odhadom 10 percent ekonomickej hodnoty svetových zásob potravín. Hmyz tiež hrá dôležitú úlohu v kolobehu živín a rozkladajúcich sa organických látok, pomáha zaisťovať produktivitu ekosystémov.
Dirzu k vážnej téme dodal: „Máme sklon myslieť na zánik ako na vyhubenie zvierat z povrchu Zeme, a to je veľmi dôležité, ale ide aj o stratu funkčných ekosystémov, v ktorých zvieratá hrajú ústrednú úlohu, preto tomu musíme venovať pozornosť.“
