ŽENEVA – Už bolo načase. Po viac ako ročnej odstávke začali inžinieri s prípravami na opätovné spustenie Veľkého hadrónového urýchľovača. Konečne by mal bežať na plný výkon a vedci dúfajú, že budú svedkami veľkolepých objavov.
V komplexe CERN-u pod hranicami Švajčiarska a Francúzska spustili inžinieri procedúry na ochladzovanie obrieho tunela s priemerom 27 kilometrov. Postupne má dosiahnuť prevádzkovú teplotu -271,3 stupňa Celzia, čo je ešte nižšia teplota, než panuje v hlbokom vesmíre a blíži sa k takzvanej absolútnej nule, ktorá je stanovená na -273,15 stupňa Celzia. Do činnosti opäť uvádzajú i systém, ktorý urýchľovač zásobuje zväzkami protónov. Všetko by malo byť pripravené na spustenie v januári budúceho roka a tentokrát bude podľa plánu bežať na plný výkon 14 teraelektrónvoltov.
Mašinu za miliardy dolárov po prvý raz spustili v roku 2008, no problémy s elektrickými spojmi 1700 supravodivých magnetov, ktoré ohýbajú zväzky častíc, si vyžiadali prvú dlhú odstávku. Ani po nej pre obavy z poškodenia urýchľovača radšej neprekročili polovicu projektovaného výkonu. Aj to však stačilo na to, aby dosiahli kľúčový cieľ. V piatok 4. júla uplynú presne dva roky, odkedy vedci oznámili, že zaznamenali existenciu Higgsovho bozónu, ktorú pred päťdesiatimi rokmi predpovedal teoretický fyzik Peter Higgs.
Táto častica je pritom kľúčom k pochopeniu vesmíru. Vedci tiež pozorovali, ako sa Higgsov bozón rozpadáva na častice, ktoré tvoria hmotu. „Celková stabilita kozmu závisí na Higgsovej hmote, čo je trochu komické,“ hovorí časticový fyzik Jordan Nash. „Pohybujeme sa na hrane medzi všeobecne vnímanou dlhodobou stabilitou vesmíru a vesmírom, ktorý má časovo obmedzenú životnosť,“ vysvetľuje Nash. Ak by totiž existovali ešte menšie častice než Higgsov bozón a neboli by tak stabilné, jedného dňa by sa celý vesmír mohol zrútiť. To sa však podľa matematických modelov nestane minimálne ďalších 14 miliárd rokov, čo je aktuálny vek vesmíru.
