BRATISLAVA - Minulý piatok sa slovenským školákom rozdávali vysvedčenia. V tejto súvislosti vám prinášame tie, ktoré obdržali ešte ako deti či tínedžeri naši známi spisovatelia. Zverejnila ich Slovenská národná knižnica v rámci záverečného dielu seriálu "Vysvedčenia slovenských osobností - Ako sa učili naši dejatelia III".
Martin Rázus
Pod pseudonymom Mrazák sa skrýva spisovateľ, publicista a politik Martin Rázus (1888 - 1937). Rodák z Vrbice, dnes časti Liptovského Mikuláša prešiel viacerými školskými lavicami nielen doma, ale i v Banskej Bystrici, Kežmarku a Bratislave, kde ukončil štúdium evanjelickej teológie. "Písanie sa stalo jeho dennodenným chlebíčkom už od meštianky a v mladom mužovi kresalo citlivého, vnímavého pozorovateľa a snaživého študenta. Vysvedčenie 18-ročného Martina s prevahou jednotiek to iba potvrdzuje," uviedla Zuzana Stančíková z SNK s tým, že školské časy Rázusa možno spoznať v jeho autobiografickom dvojrománe Maroško a Maroško študuje.
Mária Rázusová-Martáková
Márii Rázusovej-Martákovej (1905 - 1964), najmladšej sestre Martina Rázusa, sa dobré školské výsledky nerodili ľahko. V tretej triede na maďarskej dievčenskej škole v Liptovskom Mikuláši mala budúca významná spisovateľka, prekladateľka a redaktorka z nemeckého jazyka a literatúry štvorku. O dva roky neskôr už mala na vysvedčení z 1. ročníka na československom učiteľskom ústave jednotky a iba tri dvojky - z krasopisu, kreslenia a hry na klavíri.
Ján Smrek
Štúdia budúceho básnika Jána Smreka (1898 - 1982), vlastným menom Jána Čieteka neboli ľahké, zasiahla ho nielen smrť otca, ale aj I. svetová vojna. Ako sirota sa v Petrovci vyučil za obchodného pomocníka. Na ďalšie vzdelávanie prišiel čas až po skončení vojny, na ktorú narukoval. "Vysvedčenie nás zavedie do roku 1920 na učiteľský ústav v Modre, kde 22-ročný tretiak medzi jednotkami a dvojkami dostal aj dve štvorky a jednu trojku. Všetky nelichotivé známky súviseli s hudobnou výchovou. Aké prekvapivé, keď práve jeho básnické skladby znejú ladnosťou a harmóniou slov ako symfónie," upozornila Stančíková. Po ukončení školy ešte skúšal štúdium teológie. To však nedokončil a začal sa venovať novinárčine, založil a redigoval Edíciu mladých slovenských autorov a tiež literárno-umelecký mesačník Elán.
Emil Boleslav Lukáč
Veľkým cestovateľom už počas študentských čias bol básnik, prekladateľ, redaktor a učiteľ Emil Boleslav Lukáč (1900 - 1979). Učiť sa začal v Strhároch, pokračoval na ľudovej škole v Hodruši a na lýceu v Banskej Štiavnici. O časoch jeho usilovných štúdií svedčia vysvedčenia 9- a 13-ročného žiaka, na ktorých sú len jednotky a dvojky. O pár rokov neskôr už súčasne študoval na Evanjelickej teologickej vysokej škole a Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odkiaľ odišiel na štúdium literatúry a evanjelickej teológie na Sorbonne v Paríži a neskôr do Lipska. Lukáčovi sa darilo i v pracovnom živote. Bol zakladateľom Spolku slovenských spisovateľov, založil a redigoval kultúrno-náboženský mesačník Tvorba, no najmä napísal množstvo básní, medzi iným zbierku Dunaj a Seina, v ktorej v tom čase 25-ročný básnik konfrontuje oporu domova a nehostinnosť cudziny.
Laco Novomeský
Telocvik si od svojich raných školských čias nezamiloval básnik, novinár a kultúrny pracovník Laco Novomeský (1904 - 1976). Nepotykali si ani v dospelosti, o čom svedčia známky z tohto predmetu na vysvedčeniach z učiteľského ústavu v Modre. Krajčírska rodina, z ktorej pochádzal, sa z Budapešti vrátila do rodnej Senice a mladý študent pokračoval doma štúdiom učiteľstva. Polročné vysvedčenie z 3. ročníka však prezrádza, že matematiku, prírodopis, hudobnú výchovu, ručné práce a ruský jazyk ovládal na trojku. Dokonca z kreslenia, hry na husle a telocviku mal štvorku.
František Hečko
Autor Červeného vína František Hečko (1905 - 1960) začínal doma v Suchej nad Parnou a je priam naším rekordmanom. Vysvedčenie 14-ročného žiaka z ľudovej školy zdobí 10-krát hodnotenie predmetov dostatočný. Aby toho nebolo málo, štvorky dopĺňa rovnaký počet trojok. Možno hľadať súvislosť s počtom vynechaných hodín, ktorých mal počas školského roka až 65.
Július Barč-Ivan
Ani Július Barč-Ivan (1909 - 1953), rodák z Krompách začal so štúdiom doma. Na vysvedčení zo 4. triedy ľudovej školy sa to jednotkami len tak blyští odhora nadol. Pokračoval gymnaziálnym štúdiom v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Košiciach a Prešove, kde aj zmaturoval. Naštartované úspechy po maturite však prekazila dlhotrvajúca pľúcna choroba, ktorá spôsobila, že štúdium práva v Prahe musel Július Barč-Ivan zanechať. Budúci dramatik, prozaik a publicista sa nepriazni osudu nepoddal a po uzdravení absolvoval evanjelickú teologickú fakultu v Bratislave. Ako kňaz pôsobil v Užhorode a Pozdišovciach. Literárna a publicistická práca ho zaviedla do Martina, kde pôsobil aj ako tajomník Slovenskej národnej knižnice. V Martine aj vytvoril drámu Matka.
