UFA - Na Transsibírskej magistrále v blízkosti mesta Ufa zasiahol pred 25 rokmi, 4. júna 1989, výbuch skvapalneného plynu z poškodeného potrubia dva prechádzajúce osobné vlaky. Bilancia bola hrozivá: na mieste zahynulo 258 ľudí, ďalších 317 zomrelo v nemocniciach. Celkom tak prišlo o život 575 pasažierov, ďalších asi 600 ľudí zostalo kvôli popáleninám a ďalším zraneniam trvalo postihnuté. Havária je druhou najtragickejšou obdobnou udalosťou v Európe podľa počtu obetí.
Hlavnými dôvodmi jednej z najväčších železničných katastrof v dejinách ľudstva bolo zlyhanie pracovníkov plynovodu, chaotické záchranné práce a nedodržanie bezpečnostných pravidiel pri výstavbe plynovodu.
Katastrofa sa stala o 01:15 miestneho času medzi stanicami Aša a Ulu Teljak v dnešnej Baškortskej autonómnej republike, ktorá leží na rozhraní európskej a ázijskej časti Ruska. Najbližším väčším mestom bola Ufa. Sila výbuchu zodpovedala podľa niektorých odhadov atómovej bombe zvrhnutej na japonské mesto Hirošima. Plamene boli viditeľné až do vzdialenosti sto kilometrov, detonácia rozbíjala okná v mestečku Aša, vzdialenom od výbuchu desať kilometrov, a požiar zachvátil oblasť o rozlohe 250 hektárov.
Plynovod Západná Sibír - Ural - Povolžie bol uvedený do prevádzky v roku 1985. Už počas výstavby sa zistilo, že na niektorých miestach nezodpovedá budúcej záťaži a do roku 1989 na plynovode, ktorý bol pôvodne budovaný ako ropovod, technici zaznamenali päťdesiat havárií, ktoré sa zatiaľ zaobišli bez obetí. Potrubie bolo pri mieste havárie uložené zhruba kilometer od železničného násypu.
Plyn začal unikať asi tri hodiny pred príchodom vlakov a hromadil sa v dvoch kalužiach neďaleko trate. Miestni obyvatelia upozorňovali na zápach unikajúceho plynu a meracie prístroje taktiež ukazovali pokles tlaku. Obsluha plynovodu ale na varovné signály reagovala zvýšením tlaku v potrubí.
V oboch vlakoch na trase Novosibirsk - Adler a opačne cestovalo v okamihu výbuchu 1284 pasažierov a 86 členov posádky, vlaky mali celkovo 38 vagónov . Presný počet cestujúcich ale nebolo možné zistiť, pretože deti do piatich rokov cestovali bez lístkov. Detí bolo medzi pasažiermi viac ako tristo, pretože trasa bola hojne využívaná rodinami s deťmi k cestám k Čiernemu moru.
Vlaky sa však v mieste nehody vôbec nemali stretnúť a len zhoda náhod spôsobila, že sa stretli práve v mieste úniku plynu. Prvú súpravu zdržali technické problémy, druhý vlak musel neplánovane zastaviť kvôli žene, ktorá začala rodiť. Mohutný výbuch pravdepodobne spôsobila iskra, ktorá odletela od vlaku. Niektoré teórie tvrdia, že to mohla byť aj cigareta.
Asi tretinu z oficiálneho počtu 575 obetí tvorili deti, údaje hovoria, že zahynulo dokonca až 645 osôb. Podľa oficiálnej verzie mala únik plynu na svedomí ťažká technika, ktorá pri stavbe plynovodu narušila povrch trubiek. Kvôli havárii bolo v roku 1992 postavených pred súd deväť ľudí, medzi nimi boli napríklad šéf podniku Nefteprovodmontaž, ktorá sa podieľala na stavbe plynovodu, a niekoľko stavbyvedúcich. Maximálny trest pre vinníkov najväčšej železničnej katastrofy na území bývalého Sovietskeho zväzu znel dva roky väzenia.
