LONDÝN - Keď vojnová loď Belfast odpálila výstrel, ktorý odštartoval vylodenie spojencov v Normandii v rámci operácie Deň D, bol na jej palube aj jeden neočakávaný pasažier - hollywoodsky režisér George Stevens. O jeho úlohe počas vojny píše britský denník The Daily Telegraph.
Zatiaľ čo spojenci zaútočili na pláže Normandie v nacistami okupovanom Francúzsku, Stevens natočil z paluby jedinečný šestnásťimilimetrový farebný film.
Stevens sa v tridsiatych rokoch preslávil režírovaním snímky Svet valčíkov (1936) s Fredom Astairom a Ginger Rogers a filmu Gunga Din (1939) s Cary Grantom. Narukoval v roku 1942, po tom, čo videl nacistické propagandistické filmy Leni Riefenstahlovej.
Generál Dwight Eisenhower Stevensa poveril vedením skupiny dokumentujúcej vojnu pre týždenníky a vojenské archívy za pomoci čiernobieleho tridsaťpäťmilimetrového filmu. Keď zaznamenával postup spojencov na Berlín, vzal so sebou šestnásťmimilimetrovú kameru škatuľu s farebným filmom, na ktorý chcel natočiť svoj osobný denník z vojny.
Film bol vyvolaný v Spojených štátoch, avšak Stevens si ho uložil a po desaťročia zostal nedotknutý. To zmenil až jeho syn George Stevens mladší, takisto filmár, ktorý sa rozhodol natočiť o otcovom živote dokument. V podkroví domu našiel film, a keď zistil, čo zachytáva, bol ohromený.
Dojatý George si pamätá, keď zábery videl prvýkrát. S úžasom sa pozeral na svojho otca mieriaceho do Francúzska na krížniku Belfast. "Film zachytával šedomodrú oblohu a balóny, tieto ohromné veci visiace na oblohe. Ukázalo sa, že ide o HMS Belfast a ja som si zrazu uvedomil, že sa pozerám na ráno 6. júna, začiatok najväčšej námornej operácie v dejinách," povedal v nedávnom rozhovore.
"Mal som pocit, že som prvý, kto tento deň vidí vo farebnom prevedení a pritom nebol vtedy na mieste. Díval som sa, ako film pokračuje, všetci muži na lodi boli v nepriestrelných vestách a čakali, čo sa v ten deň udeje. A na rohu lode sa objaví tento muž, v prilbe a veste, priblíži sa je to môj tridsaťsedemročný otec. Bolo to dojemné."
George Stevens zomrel v roku 1975. Za nejakú dobu po smrti otca vybral syn najlepšie časti farebného filmu a v roku 1994 vytvoril dokument s názvom "George Stevens: odo Dňa D k Berlínu". Farebný denník začína Dňom D - 6. júnom 1944 a sprevádza tvorcu a jeho jednotku po Európe. Zachytáva zničenie francúzskych miest, oslobodenie Paríža, generálov Charlesa De Gaulla, Georgea Pattona a Bernarda Montgomeryho, nemeckých vojnových zajatcov a desivé zábery z koncentračného tábora v Dachau.
Film sprevádza komentár Stevensa mladšieho a obsahuje rozhovory s vtedajšími členmi tímu jeho otca. Pre Stevensa zostáva zbierka jeho otca hlavným farebným historickým záznamom druhej svetovej vojny. "Vtedy sme si mysleli, že ide o jediný farebný film z tejto vojny v Európe, neskôr sa ale objavil aj nemecký film. Je to najveľkolepejší farebný film, druhá svetová vojna bola vojnou čiernobielou. Tak ju vnímame. Tak sme ju vnímali. A vidieť ju zrazu farebne, tým vojna dostáva úplne iný rozmer."
