TOKIO - Niektoré z najmenších detí v Korijame, ktorá leží len kúsok jazdy od poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima, prakticky nevedia, aké to je hrať sa vonku. Kvôli strachu z radiácie strávili totiž väčšinu svojich krátkych životov vnútri.
Aj keď prísne bezpečnostné limity stanovené pre vonkajšie aktivity po havárii elektrárne Fukušima v roku 2011 už boli zmiernené, obavy rodičov i zažité zvyky stále držia deti vnútri. A následky už sa začínajú objavovať. Deti slabnú, chýba im koordinácia, niektoré nevedia dokonca ani jazdiť na bicykli a prejavujú sa aj citové dôsledky, varujú oficiálni pedagogickí činitelia.
"Sú tu deti, ktoré sú veľmi ustráchané. Ak čokoľvek zjedia, pýtajú sa: 'A nie je v tom radiácia?' a my ich musíme uistiť, že je to v poriadku, že to môžu zjesť," povedal Micuhiro Hiraguri, riaditeľ škôlky v Korijame vzdialenej od Fukušimy asi 55 kilometrov. "Ale niektoré by sa naozaj rady hrali vonku. Hovoria, že by chceli na pieskovisku robiť bábovky. A my im musíme hovoriť: 'Nie, je nám ľúto. Môžete sa hrať na pieskovisku, ale len vo vnútri'," dodal.
Po zemetrasení a cunami 11. marca 2011 spôsobila séria explózií a roztavenie prehriateho jadra reaktora najhoršiu jadrovú katastrofu za posledných 25 rokov. Radiáciou zamorila rozsiahlu plochu Fukušimy, poľnohospodárske oblasti preslávené svojou ryžou, hovädzím alebo broskyňami. Okolie vo vzdialenosti tridsať kilometrov okolo elektrárne bolo vyhlásené za zakázanú zónu, čo vyhnalo približne 160 000 ľudí z domov, kde rodiny niektorých z nich žili po celé generácie.
Ďalšie oblasti, kde hladina radiácie nebola tak kriticky vysoká, prijali rad opatrení vrátane výmeny pôdy v parkoch a na školských ihriskách, dekontaminácie verejných priestorov ako sú chodníky a obmedzení doby, po ktorú sa deti môžu hrať vonku. V Korijame mesto krátko po katastrofe odporučilo, aby deti do dvoch rokov veku netrávili denne vonku dlhšie ako 15 minút. Deti vo veku od troch do piatich rokov mali obmedziť pobyt vonku na maximálne 30 minút denne. Tieto limity boli zrušené v októbri minulého roka, ale mnoho škôlok a jaslí ich naďalej rešpektuje, pretože si to tak želajú rodičia.
Hladina radiácie podľa meraní okolo škôlky v Korijame klesla, ale rodičia sú stále nervózni z predstavy, že by sa ich deti mali hrať vonku. "Snažím sa im brániť chodiť von a otvárať okná. Kupujem jedlo z oblastí vzdialených od Fukušimy. To je teraz náš normálny život," povedala tridsaťštyriročná Ajumu Kanetaová, ktorá má troch synov.
Ale nedostatok hrania vonku si na deťoch vyberá daň ako telesnú, tak duševnú. "V porovnaním s obdobím pred katastrofou je tu vidieť prepad vo výkonnostných testoch, v takých veciach, ako je sila, beh či hod loptou," poznamenal Tošiaki Jabe.
Každoročný prieskum školskej rady prefektúry Fukušima zistil, že deti z tejto oblasti vážia viac než je národný priemer, v prakticky každej vekovej skupine. U päťročných detí bol rozdiel o zhruba pol kilogramu, u šesťročných chlapcov rozdiel stúpol na kilogram a jedenásťroční chlapci boli takmer o tri kilá ťažší.
Stres sa u detí podľa Hiraguriho prejavuje vo vyššom počte hádok a dokonca aj v náhlom spúšťaní krvi z nosa. "Je tu veľa detí, ktoré reagujú spomalene, nič ich nebaví robiť. "Sám si občas hovorím, či je vôbec v poriadku nechávať deti vo Fukušime. Ale sú tu ľudia, ktorí nemôžu odísť. A pre tých musím urobiť všetko, čo je v mojich silách," dodal.
