LONDÝN - Britka Marie Andrewsová (31) je kvôli ochoreniu chrbtice a kostí pripútaná na invalidný vozík a za svoj život už utrpela viac ako dvesto zlomenín. Napriek tomu, že má ťažký zdravotný postih, snaží sa vychutnávať si to, čo jej osud nadelil, plnými dúškami a konečne sa jej splnil aj jej veľký sen. Ani sama ešte stále nedokáže uveriť tomu, že je konečne mamou.
Keď sa Marie narodila, lekári predpokladali, že sa nedožije dospelosti. Jej brat na rovnaké ochorenie zomrel ako deväťročný a tak vyhliadky do budúcnosti neboli práve najružovejšie. Žena má okrem ochorenia chrbtice a kostí vlastne iba polovicu funkčného tela, ale nikdy sa nevzdala myšlienky na to, že by sa jedného dňa mohla stať matkou. Podľa nej sa určite nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť, že niečo také by jej mali zakázať, ale ona je presvedčená, že ju zdravotný postih nemôže zastaviť v tom, aby bola úžasným rodičom.
Veď jej neprajníci by si nikdy nepomysleli snáď ani to, že by sa do nej niekto mohol zaľúbiť a oženiť sa s ňou, ale v tom sa taktiež veľmi mýlili. V roku 2002 sa zamestnala ako recepčná v škole, kde stretla Dana, ktorý prišiel deťom prednášať o svojej práci planetárneho vedca. Najprv si len chatovali, potom sa stretávali a napokon spolu cestovali po celej Európe. Marie dokončila prvý stupeň vysokej školy v oblasti vzdelávania a sociálnej politiky, ale po čase dvojici začalo niečo chýbať. Dieťa.
Kvôli jej postihnutiu to nebolo ľahké, ale podarilo sa im získať kontakt na agentúru, ktorá hľadala náhradných rodičov a po 18 mesiacoch dvojici zazvonil telefón, že si ich jedna mamička vybrala. Do dvoch mesiacov od použitia Danových spermii žena otehotnela a o ďalších 20 týždňov sa párik mohol tešiť na to, že sa im narodí syn. Od radosti išli nakúpiť kopec modrého oblečenia a v júni sa konečne aj zosobášili. Mark prišiel na svet v novembri a vážil 3,6 kila.
Už v pôrodnici dostala Marie dieťatko do náručia a o deň neskôr si ho mohla vziať domov. Pripúšťa však, že starať sa oňho nie je až také jednoduché, keď je Dan v práci, pretože jej s prebaľovaním plienok a kŕmením musí pomáhať niekto iný. Okrem toho o zopár rokov bude Mark vlastne rovnako veľký ako ona, no dúfa, že dovtedy si užíjú ešte veľa maznania a pekných chvíľ.
Dvojica uvažuje, že časom by prijala aj ďalšieho člena rodiny, ale teraz má oči iba pre svojho prvorodeného syna. Marie dúfa, že bude žiť aspoň do 60-tky a verí, že jej príbeh pomôže ľuďom so zdravotným postihnutím isť si za svojimi snami.
