BRATISLAVA - Poznáte výrok Alberta Einsteina o tom, že po smrti poslednej včely zahynie do piatich rokov aj naša planéta? Hoci sa odhady ostatných odborníkov o časovom intervale apokalypsy rôznia, je jednoznačné, že opeľovacia schopnosť včiel má pre ľudstvo obrovský význam. Podľa najnovších štúdií nám ich však v Európe už teraz chýba asi sedem miliárd.
Zničenie rozsiahlych plôch trávnych porastov a využívanie poľnohospodárskych chemikálií spôsobili špirálovitý pokles populácie včiel, ktoré sú životne dôležité pre produkciu potravín. "Čelíme katastrofe v budúcich rokoch, ak nebudeme konať teraz," povedal profesor Simon Potts z University of Reading, vedúci výskumu publikovaného v časopise PLoS One.
Odborníci zistili, že Európe na schopnosť opeliť všetky plodiny chýba približne 13,4 milióna včelstiev, pričom jedno včelstvo môže mať od 20 až do 60-tisíc jedincov.
Populácia včiel klesla po tom, čo lúčne biotopy skončili pod vrstvou betónu a ďalšie náhrady zase zničili herbicídy. Predchádzajúce štúdie odhadli, že počet včiel v Británii sa v priebehu posledných 25 rokov znížil na polovicu.
Vedci sa domnievajú, že nedostatok včiel vedie k zníženiu výnosov plodín a varujú, že v budúcnosti sa budú musieť poľnohospodári poobzerať po mechanickom alebo ručnom opeľovaní. "Prirodzení opeľovači potrebujú väčšiu ochranu," vystríha Potts.
Dá sa povedať, že ide o hrdinov vidieka, ktorí tvoria životne dôležité spojenie v potravinovom reťazci a robia zadarmo prácu, ktorá by inak stála britských farmárov asi 1,8 miliardy libier.
Celkovo vraj možno povedať, že v skúmaných 41 európskych krajinách sú k dispozícii iba dve tretiny potrebných včiel. Akútny problémy má najmä Britána, kde existuje len 275 000 kolónií, štvrtina z jedného milióna včelstiev potrebných pre maximalizáciu výnosov.
Profesor Potts dodal, že dopyt po hmyzích opeľovačoch sa stále zvyšuje, lebo rastie dopyt najmä po olejninách, ako je repka olejná, slnečnica či sója, ktoré slúžia na výrobu biopalív. Takže aj keď počet včiel v rokoch 2005 až 2010 v Európe stúpol o 7 sedem percent, ani zďaleka to nestačí.
"Farmári podporujú pestovanie plodín, ale nerozmýšľajú nad tým, ako zaistiť, aby ich hmyz opeľoval," uviedol profesor Potts a dodal: "Potrebujeme vytýčiť fungujúcu stratégiu pre celú Európu, ktorá zachová divoké včely a ďalší hmyz prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov, poľnohospodárskej politiky a správnych spôsobov pestovania. Inak riskujeme veľké finančné straty v poľnohospodárskom sektore a potencionálnu hrozbu riešenia potravinovej krízy."
Európska komisia napríklad v máji minulého roka rozhodla o obmedzení používania troch pesticídov triedy neonikotinoidov, ktoré sú podľa záverov odborných štúdií škodlivé pre populáciu včiel medonosných s platnosťou od 1. decembra.
Pesticídy sú však iba jedným z viacerých faktorov, ktoré za úbytkom včiel stoja. Tými ďalšími sú parazity, nedostatok veterinárnych liekov, alebo ich zlé používanie, absencia prirodzeného prostredia, nedostatok potravy či zmena klímy...
