BRATISLAVA - Dnes je deň zimného slnovratu, pričom v tomto čase by malo byť všetko sviatočné, čisté a ľudia by mali vrátiť všetko požičané. Ako ďalej informovala etnologička Katarína Babčáková, pôvodne bol slnovrat časom hostín a mäsa, avšak cirkev tieto prejavy potlačila a nastal pôst, pričom ľudia jedli mäso až po polnoci, tzv. obžerná - tučná hostina bola 23. decembra, dodala.
Predvečer sviatku sa nazýva vilija a ľudia v tento deň pri pečení obradových koláčov miesili cesto ešte za tmy, aby pred úsvitom bolo von z pece. "Keby gazdiná piekla a robila ženské práce po východe slnka, divná ženská bytosť, ktorá si od gazdinej žiadala bochník, by sa zjavila v dome," priblížila Babčáková s tým, že išlo zrejme o obdobie, keď sa slávilo niektoré slovanské ženské božstvo, a preto trestalo porušenie tabu niektorých ženských prác v tento deň.
Pečivo muselo byť podľa tzv. imitatívnej mágie pekné, guľaté, nakysnuté, aby gazdovstvo neupadalo, ale rástlo. "Používali sa jedine nové nástroje, ktoré gazda urobil pred východom slnka, čo zabezpečovalo zdravie rodiny aj v novom roku," vysvetlila. Pri pečení stála gazdiná na povrieslach a cesto miesila na plachte, ktorou následne obtočila ovocné stromy, aby dobre rodili. Cesto a múka boli symbolom prosperity. Preto si podľa etnologičky obtrela o stromy cesto z rúk, aby dobre rodili, prípadne sekerou pohrozili stromom čo nerodili. V tomto sakrálnom čase sa snažili takto navodiť krízovú situáciu vyúsťujúcu k náprave. Zvykom bolo jesť obradové koláče pri stajniach, aby bol aj dobytok sýty. V pôstny deň sa mali jesť len bezmäsité jedlá a počas dňa sa nemalo jesť nič z toho, čo večer. "Ak dievka vydržala, odmenou jej mal byť dobrý muž a malé deti mali uvidieť zlatý koč alebo koňa," poznamenala Babčáková s tým, že išlo o symboly slnovratu.
Na Štedrý večer sa ľudia modlili postojačky, na stole horela sviečka a následne prebehlo delenie radostníka - koláča, ktorý bol symbolom súdržnosti všetkých členov rodu. Nasledovala pálenka a oplátky s medom. Predkom gazdiná hodila do kúta orechy, čo vyjadrovalo ambivalentný postoj k zomrelým, ktorých duše sa v tento deň vracali. Prebiehali taktiež aj obrady spojené s chovom hydiny, keď gazdiná napodobňovala kvočku a s deťmi chodila okolo stola, čím imitovali početný kŕdeľ hydiny. Gazda začal vinšovať a niekde chodil s jahňaťom okolo stola, aby sa mu darili ovce. V iných častiach Slovenska nechali ako obetu predkom zvyšky z každého jedla, prípadne hodili opekanec do ohňa dušičkám. Gazda každému následne na čele urobil prstom namočeným v pálenke a v mede krížik. Ľudia dávali pod obrus alebo pod taniere rybie šupiny, čím imitovali hojnosť a peniaze.
"Jesť hydinu bolo tabu, pretože by sa rodine mohlo rozletieť šťastie," informovala Katarína Babčáková. Nesmelo sa nič vyliať ani rozbiť. Počas večere gazdiná nesmela vstať od stola, aby aj jej kvočky zostali sedieť. Nesmelo sa taktiež fúkať, driemať, opierať sa a kopať. Hlavným tabu bolo pozerať cez okno do iných domov, a tiež nazerať do komory. Išlo o to, že podľa ľudí v tom čase prichádzali duchovia predkov, preto bolo nebezpečné na tieto miesta pozerať a zbadať tieto bytosti. V daný večer ľudia veštili z počasia, pričom hmla bola negatívna, mesiac znamenal neúrodu, tmavé nebo pozitívny znak a podľa počtu hviezd veštili počet kureniec v novom roku. "Počas večera prebiehali aj rôzne praktiky veštenia počtu členov rodiny a ich zdravia v budúcom roku, ako napríklad veštenie z orechových škrupín, z cibúľ, jablka, plameňa sviečky na stole alebo z polienka, ale taktiež sa veštil vydaj, keď ľudia búchali varechou na strechu, aké zrno padlo, taký muž, triasli slivku, klopali na studňu, dvere a podobne," poznamenala etnologička Babčáková. Nasledovalo koledovanie pod oknami po večeri a následne polnočná omša.
Aj keď meteorologická zima zaklopala na dvere 1. decembra, astronomická zima sa tento rok začína až v sobotu 21. decembra. Ako ďalej informoval Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV, jej príchod má na svedomí slnovrat, ktorého okamih je vypočítaný na večer o 18:11. V deň zimného slnovratu začína na severnej pologuli zima, na južnej pologuli leto. "Dôsledkom tejto skutočnosti je, že u nás prežijeme najkratší deň v roku, resp. najdlhšiu noc," poznamenal. Na južnej pologuli zas bude najdlhší deň. Na severnej polárnej kružnici nastáva polárna noc len raz do roka v čase zimného slnovratu, no čím severnejšie by sme šli, tým zažijeme polárnu noc dlhšiu. Naopak, za južnou polárnou kružnicou nastáva polárny deň, kedy Slnko vôbec nezapadne. Na južnej polárnej kružnici nastáva polárny deň opäť len raz do roka v čase zimného slnovratu. Čím južnejšie, tým bude polárny deň dlhší.
