LOCKERBIE/PRAHA - Najkrvavejší teroristický útok v Európe sa odohral pred štvrť storočím, 21. decembra 1988 v škótskom Lockerbie, kedy výbuch bomby v lietadle neprežilo 270 ľudí. Až do teroristických útokov v USA v septembri 2001 zomrelo najviac Američanov práve pri tejto vražde. K zodpovednosti sa po dlhých ťahaniciach priznala v roku 2003 Líbya, ktorej dôstojníka tajnej služby Abdala Basato Alí Midžrahího v januári 2001 za atentát odsúdili na doživotie. V auguste 2009 ho ale prepustili zo škótskeho väzenia do Líbye, kde v máji 2012 zomrel.
Líbya, ktorá sa zaviazala zaplatiť pozostalým celkom 2,7 miliardy dolárov odškodného, sa vďaka prijatiu zodpovednosti za útok (a tiež kvôli tomu, že sa vzdala vývoja zbraní hromadného ničenia) vydala v roku 2003 na cestu z medzinárodnej izolácie. Potom boli zrušené sankcie proti Líbyi a tiež USA sa rozhodli obnoviť diplomatické styky s touto krajinou. Syn dlhoročného a teraz už zvrhnutého vodcu Muammara Kaddáfího Sajf Islám v roku 2008 povedal, že Líbya prijala zodpovednosť za atentát práve kvôli zrušeniu sankcií.
Čo sa vlastne onú stredu 21. decembra 1988 večer stalo? Lietadlo Boeing-747 spoločnosti PanAm odštartovalo z londýnskeho letiska Heathrow o 18:25 miestneho času do New Yorku. Na palube bolo 243 cestujúcich a 16 členov posádky. Asi o pol hodiny neskôr prekročilo lietadlo anglicko-škótske hranice, na radaroch ho pozorovali ešte o 19:02, kedy letelo vo výške 9400 metrov rýchlosťou 580 km/h. Potom v lietadle explodovala nálož: zahynulo všetkých 259 ľudí z 21 krajín (okrem 180 Američanov tiež napríklad 41 Britov) a na zemi prišlo o život ďalších 11 osôb - celkom zomrelo 270 osôb.
Trosky lietadla dopadli na škótske mesto Lockerbie, kde spôsobili 47 metrov dlhý kráter a zničili rad domov. Podľa neskoršieho vyšetrovania bolo zistené, že nálož vybuchla v prednej časti batožinového priestoru. K výbuchu zrejme použili asi 400 gramov plastickej trhaviny semtex. Tú zabudovali do rádioprehrávača, ktorý umiestnili v jednom kufri.
Spolu s prehrávačom bolo v batožine aj detské oblečenie, o ktorom sa neskôr zistilo, že ho vyrobili na Malte. Odborníkov doviedlo oblečenie až k maltskému obchodníkovi Tonymu Gaucimu, ktorý ho predal Midžrahímu, ktorý bol vtedy zamestnancom bezpečnostného oddelenia líbyjských aerolínií na Malte.
Práve Midžrahí s ďalším obvinených dôstojníkom, Amínom Chalífom Fímom, mali prepašovať na palubu kufrík s náložou tvorenou údajne výbušninou semtex československej výroby. V obžalovacom spise ale nie je semtex výslovne spomenutý, bývalá ČSSR však v obžalobe figuruje ako jedna z komunistických krajín, ktorú obaja muži v druhej polovici 80. rokov navštívili. Kufrík s náložou a časovým spínačom vraj Líbyjčania poslali v kazetovom prehrávači letom Air Malta do Frankfurtu, kde bola batožina preložená do letu z Londýna. Zatykač na nich USA a Británia vydali v novembri 1991.
Pred katastrofou ale prišlo nejasné varovanie z Helsínk. Americká letecká správa vydala už 5. decembra 1988 vyhlásenie, že neznámy muž s arabským prízvukom ohlásil telefonicky na americkú ambasádu v Helsinkách možnosť výbuchu lietadla spoločnosti PanAm na linke z Frankfurtu do USA v nasledujúcich dvoch týždňoch v spojitosti s organizáciou palestínskeho teroristu abú Nidala. Výbušninu mala dodať do lietadla fínska či švédska občianka v nejakom dômyselnom zariadení. Vyšetrovatelia neskôr vyhlásili, že varovanie bola mystifikácia a súhra nešťastných náhod.
Podľa následného vyšetrovania mal byť útok líbyjskou odpoveďou na nálety amerického letectva na Tripolis a Benghází 15. apríla 1986 (tie boli vykonané kvôli líbyjskej podpore medzinárodného terorizmu a v odvete za výbuch nálože na západoberlínskej diskotéke), pri ktorých zahynulo 44 civilistov vrátane adoptívnej dcéry Kaddáfího.
Existuje ale celý rad ďalších možných motívov. Výbuch mal byť údajne odvetou za zostrelenie iránskeho civilného lietadla v lete 1988 americkou vojenskou loďou Vincennes, do atentátov mala byť zapletená aj radikálna palestínska skupina Ľudový front pre oslobodenie Palestíny - hlavné velenie (PFLP - GC) Ahmada Džibríla. Irán aj Džibríl to ale popreli.
Podľa ďalšej teórie mohol byť strojcom atentátu Muhammad abú Talb, spätý s málo známou palestínskou radikálnou Frontou ľudového palestínskeho boja (PPSF). Tento v Egypte narodený terorista údajne dostal kufrík s bombou do lietadla priamo v Londýne, keď podplatil zamestnanca na Heathrow. Abú Talba v roku 1989 odsúdili za podiel na bombových útokoch v Kodani a Amsterdame, pri ktorých v roku 1985 zahynul jeden človek. V októbri 2009 ho ale prepustili z väzenia a teraz päťdesiatdeväťročný abú Talb žije pokojne vo švédskej Uppsale.
Ďalší experti súdili, že o nebezpečenstve hroziacom na prelome decembra 1988 transatlantickým letom vedelo hneď niekoľko západných tajných služieb. Bývalý výkonný tajomník zástupcu riaditeľa CIA Victor Marchetti to povedal časopisu Time: "Mossad o tom vedel a nevaroval nás. Vedeli o tom aj ľudia v CIA a tiež si to nechali pre seba".
Proces s oboma obžalovanými Líbyjčanmi sa začal v máji 2000 v holandskom Camp Zeiste pri Haagu podľa škótskeho práva. Midžrahího, ktorý trval na svojej nevine, 31. januára 2001 odsúdili na doživotie, Fíma oslobodili a prepustili na slobodu. Rozsudok doživotie nad Midžrahím potvrdili v odvolacom procese v marci 2002, Midžrahího potom vo februári 2005 previezli z väzenia Barlinnie v Glasgowe do väzenia Greenock v západnom Škótsku.
V novembri 2008 zamietol odvolací súd v Edinburgu jeho podmienečné prepustenie kvôli rakovine prostaty, na slobodu sa dostal až v auguste 2009, kedy sa vrátil do vlasti. Tento krok kritizoval rad politikov vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu. Midžrahí zomrel v Tripolise 20. mája 2012, o tri mesiace skôr televízia Al - Džazíra uviedla, že vyšetrovatelia majú dôkazy, ktoré spochybňovali verdikt proti Midžrahímu.
