PEKING - "Nemám žiadny zvláštny koníček, okrem toho, že rád sadím stromy a staviam zámky," uisťuje čínsky milionár Liou Čchung-chua (59), majiteľ šiestich rezidencií s extravagantnou architektúrou. Postavil ich vraj ako reakciu na monotónnosť moderných metropol.
"Chcel som urobiť zámky mojich snov skutočnosťou," tvrdí Liou z veže s cimburím na jednom zo svojich sídiel, ktorého šedá silueta pripomína kráľovský zámok Windsor. Týči sa nad okolitými ryžovými poľami pri meste Čchung-čching na juhozápade Číny.
Neďaleko odtiaľ sa rozkladá jeho ďalších päť zámkov, jeden vedľa druhého. Je medzi nimi budova z červených tehál s vysokými vežami, ktorá akoby vystúpila z rozprávok Walta Disneyho, a stavba obklopená bielymi a pastelovo sfarbenými vežičkami v štýle slávneho zámku Ľudovíta II. Bavorského v Neuschwansteine.
"Keď som bol malý, fascinovali ma príbehy princov a zámkov," spomína Liou. Dodáva, že vyrástol na vidieku "s prázdnym žalúdkom". Za kultúrnej revolúcie ho poslali kopať výkopy.
Potom mu ale šťastie prialo: urobil si meno ako priemyselný výrobca cukroviniek a vďaka rastúcej záľube Číňanov v sladkom zarobil celé imanie. To mu umožnilo splniť si svoj sen.
Liou na stavbu svojich zámkov vynaložil vyše 100 miliónov jüanov (vyše 12 miliónov eur) a dokonca si na to požičal od priateľov.
Jeho projekty sú inšpirované zámkami v Bavorsku a na Loire. Liou tiež priznáva, že na neho urobil veľký dojem španielsky architekt Antoni Gaudí, tvorca slávnej baziliky Sagrada Familia v Barcelone.
Jeden z jeho robotníkov, Ma Wen-Neng, zdôrazňuje, ako je v Číne ľahké stavať podľa vzoru západnej architektúry. "Európske zámky je mimoriadne jednoduché postaviť. Šéf má v kancelárii veľkú knihu s ilustráciami zámkov a to nám slúži ako vzor, to je všetko," vyhlasuje a ďalej usilovne pracuje na fontáne uprostred jedného balkóna.
Prudký vzostup čínskeho trhu s nehnuteľnosťami, podporovaný v poslednom desaťročí ročným rastom počtu obyvateľov miest o viac ako 20 miliónov, sa odrazil predovšetkým v tom, že sa stále viac stavajú bloky budov bez akejkoľvek predstavivosti.
"Čína potrebuje zámky, pretože jej chýba diverzifikovaná architektúra. Potrebujeme ľudí, ktorí snívajú," zdôrazňuje. "Keď sa stavia takým zúrivým tempom, nestarajú sa architekti o estetické detaily," hovorí expert na čínsku urbanizáciu Tom Miller.
Uniformita celých častí miest v Číne, kde sa veľké bulváre podobajú jeden druhému ako vajce vajcu, začína byť terčom kritiky, ktorej čínske úrady doprajú sluchu.
Veľkomestá sú si vedomé problému a v posledných rokoch oslovili významných medzinárodných architektov s cieľom postaviť význačné budovy v odvážnom štýle. Úrady sa tiež púšťajú do obnovy historických štvrtí.
"Číňania si uvedomujú, že nie je dobré, aby bolo všetko rovnaké, a že turisti by dokonca mohli byť ochotní platiť za to, aby uvideli niečo iné," konštatuje Miller.
Zámky, ktoré postavil Liou Čchung-chua a ktorých interiéry sú zatiaľ väčšinou prázdne, sú voľne prístupné a nikoho, kto do nich vstúpi, nesklamú. "Myslím, že zámky sú veľmi romantické," usudzuje mladá žena, ktorá sa pred jedným z palácov dáva fotografovať vo svadobných šatách.
"Nie všetci miestni politici majú rovnaký názor a úrady nám tu dokonca pred dvoma rokmi nechali strhnúť 16 metrov vysoký mostný oblúk," uvádza milionár. "Vláda si ma nikdy nevážila, tvrdí, že som urazil miestneho funkcionára," sťažuje sa a dodáva, že dokonca dostal anonymy, v ktorých sa mu ktosi vyhrážal smrťou.
Liou nie je jediný čínsky zbohatlík, ktorého uchvátili zámky. Ďalší čínsky podnikateľ postavil repliku pyramídy v Gíze a paláca vo Versailles.
Liouove projekty sú však v krajine zrejme najviac ambiciózne. "Uskutočnil som len polovicu svojho sna. Postavím ešte majestátnejšie zámky, ktoré verejnosť ohromia," uisťuje. Ukazuje prstom na zalesnený vrch v diaľke. "Tam postavím niečo ešte viac grandiózneho," hovorí.
