Ludvík Zifčák (Zdroj: profimedia.sk)
BRATISLAVA - Tak ako to už v prípade podobných udalostí meniacich dejiny býva, aj v súvislosti s nežnou revolúciou sa najnovšie objavila konšpirácia, že bola dopredu pripravená. Tvrdí to bývalý eštébák Ludvík Zifčák, ktorý sa preslávil ako "mŕtvy" študent Šmíd.
Zifčák v rozhovore pre týždenník Život uviedol, že zamatová revolúcia bola iba premenou na kapitalistický komunizmus pod dohľadom tých najvyšších. "Cieľom nebolo zmeniť socialistický režim na kapitalistický, ale iba urobiť zmeny, ktoré by zabezpečili prosperitu vtedajšieho režimu."
Bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti pritom sám priložil ruku k dielu. Zahral sa totiž na Martina Šmída, fiktívnu obeť policajného zásahu proti študentskej demonštrácii, ktorá odštartovala samotnú revolúciu. Vyvolanie správy o mŕtvom študentovi vyvolalo v spoločnosti veľké pohoršenie a prispelo k pádu komunistického režimu v krajine.
Ludvík prezradil, že existujú dosiaľ nezverejnené dokumenty, ktoré majú potvrdzovať, že za novembrom nestoja disidenti, ale ŠtB. Už v minulosti taktiež vyhlásil, že pre Zifčák takisto už v minulosti vyhlásil, že pre tajnú službu pracovala aj Drahomíra Dražská, ktorá ako prvá informovala o Šmídovej fiktívnej smrti, keď kontaktovala rádio Slobodná Európa. Samotná Dražská však spoluprácu s ŠtB poprela a vyhlásila, že si všetko vymyslela.
Zifčák ďalej týždenníku povedal, že v novembri 1989 nešlo všetko tak, ako malo. "S odstupom 24 rokov je jasné, že keby všetko vtedy šlo podľa plánu, mali by sme sa oveľa lepšie. Bohužiaľ vedenie štátu na čele s Milošom Jakešom sklamalo. Všetko sa dalo vyriešiť do 48 hodín, mali sme armádu, políciu, ľudové milície."
Len naivní ľudia si mohli podľa Zifčáka myslieť, že by partia odpadlíkov a rôznych povaľačov bola schopná zmeniť politický systém vo vtedajšom Československu. Disidenti boli vraj vtedy rozdelení na akési kasty. Tí z Prahy, ktorí sa sústredili okolo Havla, hrali prím. Rozdeľovali si štedré zahraničné dary, zatiaľ čo na Slovensko a na Moravu putovali len zvyšky. Slovenskí a moravskí disidenti boli tí ozajstní a čestní kritici režimu. Pražskí to podľa Ludvíka vnímali skôr ako biznis.
