BRATISLAVA - Na Slovensku tvoria Nepočujúci asi 1 % obyvateľstva. Ide o závažné zmyslové postihnutie, ktoré navonok často nevidíme. Niektorí ľudia sa ako Nepočujúci narodia, iní stratia sluch postupne alebo v dospelosti. Väčšina z nich má isté zvyšky sluchu, ktoré môžu v každodennom živote využiť.
Ponorte sa do ich sveta:
Na Slovensku sa približne polovica sluchovo postihnutých detí vzdeláva v špeciálnych školách a polovica je integrovaná do bežných škôl. Z tisíc detí sa narodí jedno nepočujúce a približne tri s menšou poruchou sluchu. Viac ako 80 % týchto porúch je vrodených alebo získaných počas prvých 10 dní po narodení. Mnohé rodiny, v ktorých sa narodí sluchovo postihnuté dieťa, nevedia, ako fungovať s hendikepom svojho dieťaťa. Spoliehajú sa, že špeciálnu starostlivosť dostanú ich deti v škôlke alebo škole, čo je však už neskoro. Pri rozvoji reči a intelektových schopností je totiž obzvlášť dôležité obdobie do 3 rokov. Ak sa vtedy starostlivosť zanedbá, môže sa dieťaťu zabrzdiť reč a nemusí byť nikdy schopné plnohodnotne komunikovať.
Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis už rok pomáha rodinám s nepočujúcimi deťmi v rámci unikátneho programu Mobilný pedagóg. Systém práce špecialistov priamo v rodinách doteraz na Slovensku chýbal. Úspešne už funguje v Česku, v Amerike a v mnohých vyspelých európskych krajinách. Terénnu prácu tam dokonca podporuje aj štát.
Program slúži rodinám, v ktorých je jedno alebo viac nepočujúcich detí do 6 rokov. Psychológovia, logopédi a lektori posunkového jazyka, ktorí prešli výberovým konaním, pravidelne navštevujú rodiny raz až dvakrát do týždňa. „Cieľom programu je naučiť rodičov, ako rozvíjať schopnosti nepočujúceho dieťaťa v ich domácom prostredí a uľahčiť mu integráciu do sveta počujúcich. Práve v ranom veku je možné dosiahnuť u Nepočujúcich najvýznamnejšiu pozitívnu zmenu a zlepšenie kvality života,“ hovorí Mirka Šáchová, koordinátorka Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.
Aktuálne pracuje v teréne 12 mobilných pedagógov, ktorí pomáhajú 34 rodinám po celom Slovensku. Jednou z nich je Martina Rzymanová z Popradu. Martinini starí rodičia sú Nepočujúci. Od malička vyrastala v tejto komunite a naučila sa od nich aj posunkový jazyk. V rámci programu sa venuje rodine s 2,5 ročným Brunkom zo Spišskej Novej Vsi, ktorý trpí praktickou hluchotou a 4,5 ročnému Samkovi z Ružomberka, ktorému sluchové postihnutie diagnostikovali až v troch rokoch. Po roku Martininej práce s Brunkom sa chlapec prejavuje už aj verbálne. Samko nepoužíva toľko gest a prešiel na slová. Na činnosť využíva pracovné pomôcky dostupné v domácnosti, ktoré môžu potom ďalej prirodzene používať aj rodičia.
Pozrite si, ako vyzerá výučba v rodine
Veľkým pozitívom programu je aj časová a finančná úspora. Mnoho rodičov s viacerými deťmi si dokážu niekedy ťažšie vytvoriť podmienky na pravidelné dochádzanie do najbližšieho špeciálno-poradenského centra, ktoré sa nachádza vo väčších mestách. Rodina Nováková zo Spišskej Novej Vsi túto pomoc veľmi oceňuje: „Ak by som si mala vybrať medzi poradňou a mobilným pedagógom, vybrala by som si mobilného pedagóga. Brunko nie je tak stresovaný cudzím prostredím a učenie vníma ako zábavu a hru spolu s jeho bratom a nami. Jeho správanie sa zmenilo k lepšiemu.“
Čo ak sa narodí nepočujúce bábätko?
- Naučme sa posunkový jazyk a s dieťaťom aj posunkujme. Nie každé dieťa sa dokáže naučiť zrozumiteľne hovoriť. Závisí to od postihnutia. Keď nebudeme raz posunkový jazyk potrebovať, môžeme ho odsunúť.
- Je dobré, ak integrujeme dieťa medzi počujúcimi. Nezakazujme mu však kontakt s Nepočujúcimi. Skôr či neskôr si k nim cestu nájde.
- Veľa s dieťaťom čítajme, vysvetľujme mu slovnú zásobu.
- Ak nechce nosiť načúvací prístroj, zaobstarajme si aj my jeden a buďme mu príkladom, že je to normálna vec.
- Hrajme s ním pexeso, kreslime si a priraďujme k obrázkom posunky a slová.
Ako zistím, že má dieťa poruchu sluchu?
Do jedného roku sa neotáča za zvukmi z okolia, nenačúva hovoriacemu a neudržiava očný kontakt, nemá radosť zo zvukov, ktoré počuje, nenapodobňuje ich a nerozumie základným slovám, ako mama, tata, spravíš pá – pá? Pri staršom dieťati si všímajme, či reaguje na bežnú hlasitosť v rozhovore, vie priradiť, aké zvuky patria k jednotlivým zvieratkám, nemá problém rozumieť a komunikovať v hlučnom prostredí alebo ak šepkáme, alebo sústredene počúva, keď mu hovoríme alebo čítame veku primeranú rozprávku.
Pri podozrení na sluchovú poruchu by ste sa mali obrátiť na svojho pediatra a žiadať odoslanie na vyšetrenie ORL.
Telekom používa pri slove Nepočujúci veľké N na znak spolupatričnosti k tejto komunite. Viac o tom, ako pomáha Nepočujúcim, nájdete na www.rozumiemenepocujucim.sk.
-Reklamná správa-
