BRATISLAVA - Do histórie sa zapísal ako jeden z najväčších amerických hrdinov. Martin Luther King bol zanieteným bojovníkom za ľudské práva a za svoju snahu bol ocenený aj Nobelovou cenou za mier. Objavili sa však informácie o tom, že viedol dvojitý život, a že nebol až takým svätcom, za akého je považovaný.
Pred pár dňami uplynulo päťdesiat rokov odvtedy, čo Martin Luther King predniesol pred Lincolnovým pamätníkom vo Washingtone svoj slávny prejav, v ktorom zaznela pamätná veta "I Have A Dream". Tohto Afroameričana svet pozná ako vášnivého občianskeho aktivistu, ktorý odsudzoval rasovú segregáciu a presadzoval občianske práva pre všetkých občanov bez rozdielu rasy.
Washington ale nie vždy zmýšľal o Kingovi v takomto pozitívnom duchu, pripomína Daily Mail. Vtedajší šéf FBI John Edgar Hoover bol presvedčený, že černošský líder je nebezpečený komunista, a tak ho začal odpočúvať. Zozbieraný materiál však preukázal niečo celkom iné. Vyplynulo z neho, že Luther je sukničkár, ktorý pravidelne podvádzal svoju manželku s členkami cirkvi i prostitútkami. Nedávno zverejnené rozhovory s Jackie Kennedyovou dosvedčujú, že o tom vedela aj niekdajšia prvá dáma Spojených štátov.
Jackie okrem iného priznala, že od svojho švagra, generálneho prokurátora Bobbyho Kennedyho, sa dozvedela, že King chcel v noci pred legendárnym pochodom v americkej metropole, ktorý sa konal 28. augusta 1963, usporiadať sexpárty. Na nej sa mali zúčastniť desiatky mužov a žien. "Pri pomyslení na Martina Luthera Kinga sa nemôžem zbaviť pocitu, že ten človek je jednoducho strašný," povedala Kennedyová v interview.
Fakt, že Luther bol závislý na sexe, naštrbil jeho povesť svätého muža tak veľmi ospevovaného celou Amerikou. Nemožno síce pochybovať o tom, že išlo o charizmatického a odvážneho muža, na druhej strane mal však jeho život aj pochybnú stránku. Ešte v roku 1989 to potvrdil jeden z Kingových najbližších spolupracovníkov, reverend Ralph Abernathy s tým, že o neukojených sexuálnych chúťkach svojho dlhoročného priateľa vedel.
Abernathy vo svojej autobiografii popri iných veciach rozoberá aj Kingovo manželstvo s Corettou Scottovou, ktoré bolo uzavreté v roku 1953. Dvojica počas neho splodila štyri deti.
Martin sa však len s jednou ženou neuspokojil a obzeral sa aj inde. Ralph dokonca tvrdí, že baptistický pastor strávil poslednú noc svojho života skupinovou súložou s nie jednou, ale dvoma milenkami. Krátko nato vraj na hoteli stretol ďalšiu ženu, ktorú pozval do svojej izby, aby sa s ňou vyspal. Hoci reverenda mnoho ľudí obvinilo, že si príbeh vymyslel, on až do svojej smrti trval na jeho pravdivosti. "Pri všetkej úcte k Martinovi Lutherovi Kingovi je potrebné priznať, že sa to stalo," povedal.
Abernathy nie je jediný, kto vedel o Kingovom priveľkom sexuálnom apetíte. Zvesť o ňom sa rozniesla medzi mnohých občianskych aktivistov, ktorí Martina varovali, aby svoje chúťky držal na uzde. King v tejto súvislosti len sucho utrúsil: "27 dní v mesiaci nie som doma. Sex mi pomáha zbavovať sa stavov úzkosti." Je teda zrejmé, že Kráľ, ako Luthera prezývali jeho priaznivci, sa dvojitý život ani nesnažil príliš zapierať. Sám kedysi povedal, že "nepozná jediného čierneho kazateľa, ktorý by pestoval sexuálnu zdržanlivosť".
Jeden z najvýznamnejších autorov životopisov Kinga, Taylor Branch, vo svojej knihe píše o tom, čo sa dialo počas pastorovho pobytu v Nórsku, kde si bol prevziať Nobelovu cenu za mier. Členovia jeho sprievodu sa údajne na hoteli v Oslo naháňali s nahými prostitútkami, za čo ich ochranka takmer vyhodila na ulicu. V januári 1964 zas FBI Kinga nahrala, ako počas nočných orgií vo Washingtone nahlas kričal: "Šuk*m pre Boha! Dnes večer nie som neger!". Zrejme tým narážal na svoj sklon k bielym prostitútkam, ktorých služby s obľubou vyhľadával.
Federálny úrad pre vyšetrovanie tieto usvedčujúce dôkazy neskôr rozoslal viacerým politikom a médiám, tie ich však odmietli zverejniť.
Na záver treba dodať, že pre všetky jeho ľudské chyby bol King plný odhodlania, vďaka ktorému sa mu podarilo zvrátiť rasovú bigotnosť v USA. Doplatil však na to, že ho mnoho ľudí priam glorifikovalo a nebralo do úvahy fakt, že je tiež len človekom. Luther zahynul v roku 1968 rukou atentátnika Jamesa Earla Graya, ktorého za to odsúdili na 99 rokov väzenia. Kráľova smrť vyvolala v Spojených štátoch bezprecedentné rasové nepokoje.