BELEHRAD - Srbka Lucija Rajnerová naposledy videla svojho otca Vladislava 14. novembra 1941 cez plot s ostnatým drôtom koncentračného tábora v Belehrade. Počas jesene mu s matkou nosili jedlo, listy a posteľnú bielizeň až do doby, než im jeden z dozorcov povedal, že už nič také potrebovať nebude. Rajnerová sa nikdy nedozvedela, ako jej otec skončil, predpokladá však, že zomrel rovnako ako 6000 iných Židov a asi 1500 Rómov, ktorí prešli týmto koncentračným táborom. Zvyšky tábora známeho ako Topovske Šupe stále stoja, ale nie nadlho. Pozemok totiž kúpil srbský milionár a chce tu postaviť obrie nákupné stredisko, s čím sa pozostalí obetí odmietajú zmieriť.
Pohnutú históriu pripomína pri pozostatkoch tábora len malá doštička z roku 2006, ktorá bola na rozpadajúce sa múry domčekov pripevnená už v čase, keď bol pozemok za 27 miliónov eur predaný jednému z najbohatších Srbov, Miroslavovi Miškovičovi. Ten plánuje vynaložiť 160 miliónov eur na to, aby tu vzniklo najväčšie obchodné centrum na celom Balkánskom polostrove.
Podľa Rajnerovej a niekoľkých ďalších aktivistov a historikov plánované zničenie tábora Topovske Šupe názorne ukazuje, ako si Srbi doteraz ešte nepripustili, že k holokaustu dochádzalo aj na ich území. "Nechápem, prečo štát vyjadruje takú neúctu k veciam, na ktoré by sa nemalo zabudnúť," hovorí 79-ročná Lucija Rajnerová. O 70.000 Židoch, ktorí v krajinách bývalej Juhoslávie zomreli počas druhej svetovej vojny, sa vždy hovorilo len súhrnne ako o "juhoslovanských obetiach fašizmu". Podľa doktríny bratstva a jednoty, ktorú presadzoval Josip Broz Tito, sa totiž mali v krajine dôsledne stierať akékoľvek národnostné či etnické rozdiely.
Po Estónsku bolo pritom Srbsko druhou nacistami okupovanou krajinou v Európe, ktorá bola formálne vyhlásená za "zbavenú Židov". Stalo sa tak v auguste roku 1942, kedy prišlo o život 90 percent z 16.000 Židov, ktorí tu žili.
Srbsko dúfa, že v januári budúceho roka začne rozhovory o pristúpení k Európskej únii, ich súčasťou ale bude podľa historika Jovana Byforda aj tlak, aby sa Belehrad konečne postavil čelom k osudu tisícov juhoslovanských Židov. "Objaví sa tlak na to, aby bol v krajine postavený pamätník holokaustu a aby bol holokaust zaradený aj do školských osnov," dodal Byford.
Srbsko v roku 2009 podpísalo Terezínsku deklaráciu, v ktorej sa zaväzuje k náprave nespravodlivostí napáchaných za druhej svetovej vojny, okrem iného aj k navráteniu židovského majetku či k odškodneniu tých, ktorí holokaust prežili, či ich dedičov. Túto deklaráciu ale Belehrad príliš nenapĺňa.
Okolité krajiny pritom už dávno uznali zločiny páchané proti Židom na ich území. V susednom Maďarsku, Chorvátsku i Macedónsku už stoja múzeá venované holokaustu. V Srbsku je doteraz len malé múzeum z 60. rokov minulého storočia, ktoré sa zaoberá všeobecnou históriou Židov v Juhoslávii.
Okrem samotného faktu, že by na mieste koncentračného tábora mal stáť obchodný dom, je pre oponentov tohto kroku znepokojujúce aj to, kto za celým projektom stojí. Miroslav Miškovič je jedným z najbohatších mužov na Balkánskom polostrove a pre mnoho Srbov predstavuje klasickú ukážku nekalého prepojenia politiky a obchodu, ktoré sa v krajine rozšírilo za vlády prezidenta Slobodana Miloševiča v 90. rokoch. Miškovič zarobil obrovské imanie v čase rozpadu Juhoslávie, napriek medzinárodným sankciám uvaleným na Srbsko aj krízu, v ktorej sa krajina nachádzala. A darí sa mu aj za vlády demokratov, ktorí Miloševiča v roku 2000 nahradili.
Vlani v decembri srbského podnikateľa zadržali pre podozrenie z podvodu. Zaplatil ale kauciu rekordných 16 miliónov dolárov, je aj naďalej voľný a popiera všetky obvinenia.
Pokiaľ ide o osud tábora Topovske Šupe, Miškovičova spoločnosť Delta sa nechala počuť, že na výstavbe obchodného centra sa má podieľať aj izraelský architekt. Ako uviedol viceprezident Delta Real Estate Vojislav Glavinič, tento architekt bude spolupracovať s židovskou komunitou a izraelskou ambasádou a na mieste vznikne pamätník, ktorý bude "viditeľný a reprezentatívny". Povolenie k výstavbe centra vraj získajú do konca tohto roka. Do cesty sa im ale postavila ešte srbská Agentúra pre ochranu kultúrnych pamiatok, ktorá im neudelila potrebný súhlas. "Pretože je naším cieľom zachovať zásadné historické miesta pre budúce generácie, radi by sme ochránili aj budovy tábora Topovske Šupe a zoznámili verejnosť s tým, k čomu tu dochádzalo," uviedla zástupkyňa riaditeľa agentúry Aleksandra Fulgoziová.
Topovske Šupe neboli jediným koncentračným táborom v srbskej metropole. Ďalších 6000 žien a detí bolo zabitých v tábore Staro Sajmište. Teraz sa na jeho mieste nachádza pamätník, ktorý ale skôr spomína na partizánskych bojovníkov a srbských politických väzňov, ktorí tu zahynuli.
