Ivan Čobej je úspešný dizajnér, ktorého originálny rukopis zaujme fajnšmekra i bežného zákazníka u nás i v Európe.
Prečo ste sa pred rokmi začali venovať práve nábytku?
Som z generácie, ktorá končila v roku 1990. Pár rokov som sa ešte pokúšal spolupracovať so štátnymi podnikmi, ktoré sa postupne rozpadali a čoskoro zanikli. Priemyselní dizajnéri ostali bez práce. Myslím, že pre našu generáciu bola vlastná firma a podnikanie veľkou výzvou, a tak som začal s partiou kamarátov od nuly tvoriť dizajnovú značku Brik. Nábytok a interiér bol pre nás priestorom pre tvorbu, sebarealizáciou aj živobytím.
Čo sa od tej doby v dizajnovom svete najviac zmenilo?
Prakticky všetko. Často mi mladí dizajnéri hovoria, že my sme mali priestor, že trh ešte nebol naplnený a že oni to majú omnoho ťažšie. Mňa ale teší, že obdobie nadšenia vystriedala doba profesionality a že sú dnes dizajnéri z generácie mojich študentov kompatibilní s celým svetom. dizajnová scéna je veľmi živá, postavená na malých štúdiách a dizajnéri si už zvykli postarať sa sami o seba. Už nečakajú, že za nimi niekto príde a prinesie im úžasný kšeft.
Váš nábytok je jednoduchý a pritom pôsobí teplo a príjemne, je to cesta, ako držať krok s konkurenciou?
Snažil som sa vždy robiť stráviteľný dizajn a chcel som, aby to bol práve dizajn, čo nás živí. To nutne vedie k tomu, že si musíte udržať širšiu klientelu. Musel som skrátka nájsť štýl, ktorý je trochu mainstreamový. Dlhé roky sa ale stretávam s tým, že ľudia žiadajú to, čo práve vidia v dizajnových časopisoch+ a menej oceňujú autorský vklad. Vo Francúzsku som často stretával zákazníkov, ktorí okamžite chápali, čo je na mojom dizajne originálne. Mojím nábytkom si ľudia zariaďovali bývanie v Rakúsku, Nemecku, Anglicku, vo Francúzsku a oceňovali jeho odlišnosť od dominantného talianskeho štýlu. Ale časy sa menia a veľmi ma poteší každý, kto si s nadšením odnesie ten najnovší kúsok z môjho ateliéru.
Učili ste na Vysokej škole výtvarných umení, ovplyvnili vás študenti v dobrom slova zmysle?
Na škole som žil dva životy. Jeden ponorený do reality podnikania a druhý vo vákuu akademickej pôdy, kde si študenti riešili abstraktné problémy a nechceli sa zaťažovať problematikou výroby a trhu. Dlho som si myslel, že bude pre nás všetkých spojenie týchto dvoch svetov obohatením, ale časom ma začali ich odlišnosti frustrovať a musel som si vybrať. Stále si myslím, že dizajn treba robiť na plný úväzok a nie ako hobby.
Ktorý druh nábytku je pre vás najzaujímavejší?
Mojimi obľúbencami sú komoda a knižnica. Komoda ako tradičný nábytkový žáner si v súčasnom interiéri vydobyla miesto solitéru až interiérovej plastiky. Knižnica ma baví ako konštrukčný systém a každý rok navrhnem jednu dve a vyskúšam si na nich nové technológie a materiály. Novinka je knižnica „Tatry“, ktorú je možno vyrábať len s najnovšími CNC výrobnými postupmi.
Na čom práve pracujete?
Veľmi ma baví, ako sa profesia nábytkára zo dňa na deň mení, že technológie, ktoré boli donedávna iba vo veľkých firmách, sa dnes objavujú aj v menších dielňach. Masová výroba je minulosťou, klient chce originalitu v malých sériách. Je to výzva pre tvorivosť a z toho mám naozaj radosť.
Ivan Čobej, akad.soch. (1962)
Po absolvovaní štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1984-1990) sa začal venovať dizajnu priemyselných výrobkov. V roku 1996 sa stal spolumajiteľom a dizajnérom firmy Brik. Táto úspešná spoločnosť, zaoberajúca sa výrobou dizajnového nábytku, pôsobí okrem Slovenska v Česku, Maďarsku a Rakúsku. Za svoje návrhy získal mnoho ocenení vrátane Národných cien za dizajn.
-Reklamná správa-
