BAGDAD/PRAHA - Prímerie medzi Iránom a Irakom, ktoré nadobudlo účinnosť 20. augusta 1988, ukončilo osemročnú vojnu, ktorá je radená k najkrvavejším konfliktom 20. storočia. Boje si na oboch stranách vyžiadali okolo milión obetí a materiálne škody sa odhadujú na stámilióny dolárov. Do vojny, ktorú rozpútal Irak v roku 1980, sa najmä dodávkami zbraní zapojili aj obe vtedajšie superveľmoci. Konflikt nakoniec skončil bez jasného víťaza, keď obe krajiny stiahli vojakov za hranice uznávané pred konfliktom.
Hlavnou príčinou vojny bol dlhoročný spor o hranicu v oblasti Šatt al-Arab na sútoku riek Eufrat a Tigris, bohatej na ropu. Na územie, o ktorom sa spolu s ostrovmi Abú Músa a Veľký a Malý Tumb v Hormuzskom prielive spomína už dohoda z roku 1520, si robili nárok obe krajiny. Napätie sa opäť vystupňovalo po islamskej revolúcii v Iráne začiatkom roka 1979. Príčinou boli boje medzi arabskou menšinou a revolučnými gardami v iránskej provincii Chúzestán. Na to sa Irak začal domáhať vrátenia troch dovtedy nevrátených ostrovov v Hormuzskom prielive.
O vyhrotenie vzťahov sa zaslúžil aj iracký prezident Saddám Husajn, ktorý sa k moci dostal v júli 1979. Z obáv zo šírenia islamskej revolúcie zakročil proti šiitom a iránsky ajatolláh Chomejní v júni 1980 reagoval výzvou na odstránenie irackého vedenia. Už od jari toho istého roku na hraniciach prepukali drobné vojenské strety, vojna potom naplno vypukla 22. septembra 1980, keď irackí vojaci začali obsadzovať iránské ropné územia v Chúzestáne. Podľa Saddáma Husajna bol útok preventívnym krokom, ktorý mal zabrániť bezprostrednému napadnutiu Iránom.
Koncom roka 1982 sa konflikt zmenil na zákopovú vojnu s nepatrnými územnými ziskami na oboch stranách. Až na výnimky sa potom priebeh frontu príliš nemenil. V tej dobe Iračania už bežne používali chemické zbrane, ktoré Saddám neváhal nasadiť ani na vlastnom území proti Kurdom, ktorých podozrieval z kolaborácie.
Nešťastne do konfliktu zasiahli Američania, ktorí hliadkovali v Perzskom zálive. Krížnik Vincennes totiž začiatkom júla 1988 omylom zostrelil iránske civilné lietadlo s 298 ľuďmi na palube. USA sa vo vojne angažovali už skôr, americké ministerstvo zahraničia vypustilo Irak zo zoznamu krajín podporujúcich terorizmus a Saddám mohol kupovať americké zbrane. Neskorší americký minister obrany Donald Rumsfeld (vo funkcii 2001 až 2006), ktorý bol vtedy zvláštnym splnomocnencom prezidenta Ronalda Reagana pre Blízky východ, dokonca rokoval v Bagdade.
Američania ale v rokoch 1985 a 1986, hoci tajne, podporovali aj Irán. Výmenou za dodávky protitankových a protilietadlových striel tak chceli dosiahnuť prepustenie amerických rukojemníkov v Libanone. Prepustení boli ale len dvaja a kauza nakoniec vyústila do známej aféry Irangate (prevádzanie utŕžených peňazí na kontá protivládnych jednotiek Contras v Nikarague). Koncom 80. rokov už boli obe krajiny vojnou vyčerpané a 18. júla 1988 podpísali prímerie, ktoré sa opieralo o rok starú rezolúciu OSN.
