Inferno – Peklo od Dana Browna v slovenčine. Úryvok č.2

V prvej ukážke sa profesor symbolistiky Robert Langdon prebudil  zranený v nemocnici: Netuší kde je a ako sa tam dostal. V hlave mu znejú slová „Hľadaj a nájdeš! Čas sa kráti“, no nechápe ich zmysel. Vo svojich veciach nachádza podivný predmet a okamžite sa púšťa do pátrania s mladou lekárkou Siennou Brooksovou: pomocou veršov z Danteho temnej epickej básne Peklo musia dešifrovať kódy ukryté v slávnych dielach renesancie – v sochách, obrazoch, budovách. Musia tak vyriešiť záhadu a zabrániť katastrofe hroziacej ľudstvu.

Ďalšie informácie nájdete na oficiálnej stránke www.kniha-inferno.sk.

4. kapitola

Langdon mal na okamih pocit, že sa zastavil čas.
Doktor Marconi ležal nehybne na dlážke a z pŕs sa mu liala krv. Langdon, premáhajúc v žilách sedatíva, zdvihol zrak na vrahyňu, ktorá stále kráčala po chodbe na poslednom úseku k otvoreným dverám jeho izby. Keď sa priblížila k prahu, uprela pohľad na Langdona a namierila naňho... namierila mu na hlavu.
Zomriem, blyslo mysľou Langdonovi. Tu, na mieste.
V malej nemocničnej izbe ohlušujúco zadunelo.
Langdon sa mykol, presvedčený, že dostal zásah, no hluk nevyšiel zo zbrane vrahyne. Buchli ťažké kovové dvere izby. Vrhla sa na ne doktorka Brooksová a zamkla ich.
Zvrtla sa, oči rozšírené od strachu, prikľakla si ku kolegovmu zakrvavenému telu a skúsila mu pulz. Doktor Marconi vykašľal krv, ktorá mu stiekla po líci na bradu. Nato ochabol.
„Enrico, no! Ti prego!“ vykríkla doktorka Brooksová.
Na vonkajšom kovovom povrchu dverí zarachotila salva výstrelov. Na chodbe sa rozľahli zhrozené výkriky.
Langdonovo telo sa akosi dalo do pohybu, panika a inštinkt prevládli nad sedatívami. Keď sa ťarbavo hrabal z postele, pravým predlaktím mu prenikla pálčivá bolesť. V prvej chvíli si myslel, že dvere prestrelila guľka a trafila ho, no keď si pozrel na ruku, videl, že sa mu zo žily vytrhla infúzia. Zo zubatej diery na predlaktí mu trčal katéter a vytekala z nej teplá krv.
Langdon bol už celkom pri zmysloch.
Doktorka Brooksová stále kľačala pri Marconiho tele, skúšala mu pulz a z očí sa jej liali slzy. Potom akoby sa v nej niečo preplo, vstala a obrátila sa k Langdonovi. Jej výraz sa mu pred očami razom zmenil, mladé črty jej stvrdli, bol to neosobný výraz skúseného lekára na pohotovosti, ktorý rieši krízovú situáciu.
„Poďte za mnou!“ rozkázala.
Schmatla Langdona za ruku a ťahala ho cez izbu. Langdon sa za ňou pohol na neistých nohách a na chodbe sa stále rozliehali výstrely a chaotický krik. Myseľ mal čistú, ale výdatne nadopované telo reagovalo pomaly. Hýb sa! Na chodidlách ho chladila vykachličkovaná dlážka a tenká nemocničná blúza mu ledva zakrývala stoosemdesiatcentimetrové telo. Cítil, že z predlaktia mu steká krv. Už jej mal plnú dlaň.
Do masívnej kľučky stále trieskali guľky a doktorka Brooksová posotila Langdona do malej kúpeľne. Pohla sa za ním, no rozmyslela si to, rozbehla sa späť a z pultu vzala jeho zakrvavené tvídové sako.
Kašli na ten svinský kabát!
Vrátila sa so sakom a rýchlo zamkla dvere na kúpeľni. V tej chvíli sa s praskotom rozleteli dvere do izby.
Brooksová sa ujala vedenia. Prešla cez kúpeľňu k druhým dverám, prudko ich otvorila a zaviedla Langdona do pooperačnej izby. Za nimi sa stále ozývala streľba. Doktorka Brooksová vystrčila hlavu na chodbu, zdrapla Langdona za ruku a ťahala ho cez chodbu ku schodisku. Langdonovi sa od rýchleho pohybu zakrútila hlava. Mal pocit, že každú chvíľu zamdlie.
Najbližších pätnásť sekúnd prežil ako v hmle... schádza dolu schodmi... potkne sa... padá. V hlave mu neznesiteľne búšilo. Zrak sa mu rozmazal ešte väčšmi, svaly mu malátneli, pri každom pohybe mal pocit, že prichádza ako oneskorená reakcia.
A potom chladný vzduch.
Som vonku.
Keď ho doktorka Brooksová súrila tmavou uličkou preč od budovy, stúpil na niečo ostré a tvrdo dopadol na chodník. Brooksová ho vytiahla na nohy a hlasno zanadávala na sedatíva, ktoré mu podali.
Keď sa blížili na koniec uličky, Langdon sa znova potkol. Tentoraz ho nechala na zemi, vybehla na ulicu a hlasno na niekoho v diaľke zakričala. Langdon rozoznal mdlé zelené svetlo taxíka zaparkovaného pred nemocnicou. Auto sa nepohlo, taxikár nepochybne spal. Brooksová skríkla a divo zamávala rukami. Svetlá taxíka sa konečne zažali a auto sa k nim lenivo pohlo.
V uličke za Langdonom sa rozleteli dvere a ozvali sa rýchle blížiace sa kroky. Obzrel sa a zbadal tmavú postavu, ktorá k nemu bežala. Pokúsil sa vstať, no už pri ňom bola doktorka a strkala ho na zadné sedadlo fiata. Dopadol naň polovicou tela, druhá polovica mu ostala na dlážke a už aj sa naňho vrhla doktorka Brooksová, ktorá za nimi pribuchla dvere.
Taxikár sa s rozospatými očami obzrel a zadíval sa na grotesknú dvojicu, ktorá sa mu vovalila do auta – mladá žena s účesom do chvosta v lekárskom úbore a muž v potrhanej nemocničnej blúze s krvácajúcou rukou. Zjavne sa chystal skríknuť von!, no vtom sa rozletelo bočné zrkadielko. Z uličky rýchlo vybehla žena v čiernom s pištoľou vo vystretej ruke. Pištoľ znova zasyčala v okamihu, keď doktorka Brooksová stiahla dolu Langdonovi hlavu. Rozprsklo sa zadné okno a zasypala ich spŕška skla.
Taxikár viac nepotreboval. Šliapol na plyn a taxík sa rozbehol.
Langdon balansoval na pokraji vedomia. Niekto ma chce zabiť?
Keď zabočili za roh, doktorka Brooksová si sadla a chytila Langdonovi zakrvavenú ruku. Z otvoru v mäse vytŕčal katéter.
„Pozrite sa z okna,“ prikázala.
Langdon poslúchol. Vonku v tme sa mihali prízračné náhrobky. Do tejto situácie sa akosi hodilo, že práve prechádzajú cez cintorín. Langdon cítil, že doktorka mu opatrne ohmatáva katéter, a potom mu ho z ničoho nič vytrhla.
Priamo do hlavy mu ako blesk vletela horúca bolesť. Cítil, ako sa mu zavrátili oči a všetko sčernelo.
Nová kniha Inferno - Peklo od Dana Browna je dlhoočakávaným a dosiaľ určite najnapínavejším románom autora bestselleru Da Vinciho kód.

Viac na oficiálnej stránke www.kniha-inferno.sk.

- reklamná správa -