BRATISLAVA - Hluk neovplyvňuje len uši, ale aj kardiovaskulárny a nervový systém, má vplyv na psychiku a celkové zdravie človeka. Tvrdí to odborník Stanislav Žiaran z bratislavskej Slovenskej technickej univerzity (STU), ktorý publikoval články o vplyve hluku na zdravie človeka v karentovaných časopisoch Archives of Acoustic a Noise and Health.
"Viaceré vedecké štúdie poukazujú na to, že tretinu civilizačných chorôb, ako je napr. hypertenzia, spôsobuje práve nadmerné vystavenie ľudí hluku," konštatuje odborník zo Strojníckej fakulty STU.
Práve s cieľom ochrániť ľudí pred hlukom vyžaduje legislatíva jeho meranie a predpisuje prípustné hodnoty. Aj v tejto oblasti však prebieha výskum a spôsob merania hluku sa vyvíja. V USA, Nemecku, Veľkej Británii, Francúzsku či v Poľsku sa presadzuje trend komplexného merania. Takéto meranie zohľadňuje nielen frekvenciu zvuku, ale aj jeho energiu či akustický tlak, ktorý sa šíri od zdroja zvuku akustickými vlnami.
Články, ktoré publikoval Žiaran, hovoria, že pri nízkych frekvenciách, blízko infrazvuku, je potrebné korigovať niektoré spôsoby merania vplyvu hluku na človeka. "Mnohí ľudia nepúšťajú v aute 'klímu', pretože sa boja, že ochorejú z dôvodu náhlej zmeny teploty a relatívnej vlhkosti po vystúpení z auta. Dávajú prednosť vetraniu otvoreným oknom a hoci vnímajú, že v aute sa podstatne zvýši hladina hluku, neuvedomujú si, že náš sluch a naše zdravie ohrozuje nielen dunivý zvukový vnem, ale aj relatívne silná akustická energia, čo môže ovplyvniť aj spoľahlivosť a bezpečnosť jazdy," dodáva odborník.
Žiaran sa dlhodobo venuje výskumu nízkofrekvenčných zvukov, ktoré dokážu ovplyvniť ľudské zdravie sprievodnými negatívnymi javmi. Meria tieto zvuky v rôznych priestoroch. Merania, o ktorých hovoria články v spomenutých časopisoch, sa uskutočnili v uzatvorených priestoroch ako spálňa, kancelária či učebne, kde tieto zvuky vyvolávalo napr. kmitanie potrubia, ale išlo práve aj o merania v osobných autách.
Tie sa uskutočnili počas jazdy na diaľnici a na rýchlostnej ceste pri rôznych rýchlostiach tak, aby sa minimalizoval vplyv okoloidúcich áut. Najvyššie hodnoty akustickej energie boli namerané pri rýchlosti 80 až 130 km/h pri plne otvorenom zadnom okne, a to až 126 dB, teda už nad hranicou prahu bolesti.
"Pre lepšiu predstavu – pri bežnom rozhovore s priateľom vydávame zvuk asi 60 dB, keď okolo vás prejde nákladné auto, hluk je vyšší – asi 100 dB. Hladina zvuku na hranici 120 dB už dosahuje prah bolesti," objasnila hovorkyňa STU Andrea Hajdúchová.
Pri meraniach vplyvu zvuku na človeka legislatíva odporúča používať rôzne "váženia" s cieľom zohľadniť špecifické vlastnosti ľudského ucha. V prípade zvuku s nízkymi frekvenciami hovoríme o zvuku na prahu počuteľnosti (blízko infrazvuku) a pri meraní jeho vplyvu na človeka legislatíva SR a EÚ a technické normy odporúčajú používať "váženie A".
To síce zohľadňuje samotný vnem zvuku sluchovým orgánom človeka, ale nerešpektuje energetické pôsobenie zvuku na tento orgán, ako aj na neuropsychický a kardiovaskulárny systém človeka a zmyslovo-motorické funkcie. "Práve merania S. Žiarana, ale aj zahraničných vedeckých tímov, hlavne z Nemecka, naznačujú, že spôsob posudzovania tohto zvuku treba upraviť," dodala Hajdúchová.
Rozdiely pri výpočte akustickej energie, ktorá na nás napr. v prípade otvoreného zadného okna v aute pôsobí, boli pri použití iných "vážení" veľké: 32.000 (úprava výpočtu vážením C) až 160.000 násobné (váženie Z). Inými slovami - použitie bežného váženia A redukuje skutočnú akustickú energiu pôsobiacu na človeka. Niektoré krajiny preto už postupujú opatrne pri použití váženia A. Pri meraniach nízkofrekvenčných zvukov uprednostňujú napr. váženie C (Nemecko).
"Experimenty a výskumy ukazujú, že pri posudzovaní nízkofrekvenčných zvukov so silnou akustickou energiou by sa mali hodnotiace postupy prispôsobiť vplyvom skutočnej akustickej energie pôsobiacej na človeka," hovorí Žiaran.
