PRAHA/BRATISLAVA - Franz Kafka bol prozaik z okruhu pražských spisovateľov píšucich po nemecky. Jeho romány Proces, Zámok a Amerika, ale aj poviedky (Rozjímanie, Ortieľ, Premena, Vidiecky lekár, V trestaneckej kolónii, Majster hladovky), aforizmy, úvahy, denníkové záznamy fascinujú čitateľov na celom svete. Dnes si pripomíname jeho narodenie, od ktorého uplynulo 130 rokov. Nezabudol na neho ani Google.
Aforizmy a fragmenty, ktoré si Kafka zaznamenával do zošitov a na voľné listy, sú bezprostrednými vytrysknutiami jeho ducha, ale aj produktom celoživotných úvah. Kafka vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov s vysnívanosťou a fantastickosťou celkovej situácie a často používal rôzne symboly a nejasné narážky. Jeho tvorba bola námetom niekoľkých filmov a hlboko ovplyvnila svetovú literatúru najmä po druhej svetovej vojne a rozhodne nie je optimistická.
Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Prahe ako najstaršie zo šiestich detí v rodine bohatého obchodníka. V roku 1906 vyštudoval právo na pražskej nemeckej Karlo-Ferdinandovej univerzite. Po povinnej ročnej praxi v štátnej službe pracoval v Robotníckej úrazovej poisťovni v Prahe. V roku 1917 ochorel na tuberkulózu a veľkú časť zvyšku života strávil v rôznych liečebných ústavoch. Pre tuberkulózu bol v roku 1922 penzionovaný a už sa venoval len literárnej činnosti. Zomrel 3. júna 1924 vo veku 41 rokov v pľúcnom sanatóriu Dr. Hoffmanna v Kierlingu neďaleko Viedne.
Už počas štúdií, aj neskôr popri práci, za svoju celoživotnú úlohu považoval Kafka literárnu tvorbu. V rokoch 1908 a 1909 vyšli jeho prvé prózy v časopise Hyperion, neskôr v novinách Bohemia. Jeho dielo odráža rozpory svojej doby, hlavne však zrkadlí jeho osobnú situáciu, pocity vlastnej izolácie sú základnými motívmi jeho tvorby. Ani jeden zo svojich románov nedokončil. Sám vydal len niekoľko poviedok.
Kafkovu tvorbu možno pochopiť ako žalobu proti byrokratickej mašinérii, ktorá stratila akýkoľvek cieľ a zmysel a spravuje iba samú seba. Jeho komplikovaný postoj k životu, geniálna schopnosť analýzy a potreba písať kruto poznamenali jeho vzťah k svetu a jeho úsilie o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Väčšia časť jeho tvorby, tá, ktorá neskôr vytvorila Kafkovu svetovú slávu, vyšla z pozostalostí (romány Amerika, Proces a Zámok, poviedky a desiatky fragmentov, Denníky z rokov 1909-1923 a cykly korešpondencie Felícii, Milene a rodine z rokov 1922-1924) vďaka tomu, že jeho najlepší priateľ Max Brod nerešpektoval Kafkove prianie, aby jeho rukopisy po jeho smrti bez milosti spálil.
V sanatóriu v Kierlingu majú jeho pamätnú izbu. V Tatranských Matliaroch vo Vysokých Tatrách si Franza Kafku, ktorý sa tu niekoľko mesiacov liečil, pripomínajú festivalom Kafkove Matliare.
O presunutí zbierky písomností slávneho pražského rodáka zo súkromných rúk do Izraelskej národnej knižnice v Jeruzaleme rozhodol telavivský súd v októbri 2012. Dokumenty vlastnil Kafkov priateľ Max Brod, od neho ich získala jeho sekretárka a potom sa dostali do rúk jej dcér.
