BERLÍN - Nemčina prišla o svoje najdlhšie slovo. Zákonodarcovia spolkovej krajiny Meklenbursko-Predné Pomoransko totiž minulý týždeň rozhodli o tom, že skončí platnosť zákona o označovaní hovädzieho dobytka a mäsa, ktorého názov mal presne 63 písmen. Slovo, ktoré pre bezchybné vyslovenie vyžadovalo tréning aj od rodeného hovorcu, sa tak prestane používať.
Slovo Rindfleischetikettierungsüberwachungsaufgabenübertragungsgesetz pozná nemčina od roku 1999. Práve vtedy prijalo ministerstvo poľnohospodárstva v spolkovej krajine na severe Nemecka zákon, ktorý mal spotrebiteľa ochrániť pred zdravotnými rizikami choroby šialených kráv známej pod skratkou BSE. Voľne by sa dal názov preložiť ako zákon o prenose povinností pri kontrole označovania hovädzieho mäsa.
Názov zákona bol podľa jazykovedcov až doteraz premiantom medzi dlhými nemeckými slovami, ktorých ale existuje nespočetné množstvo, pretože v nemčine je obvyklé tvorenie zloženiny. Lingvisti však sledujú iba tie slová, ktoré sa skutočne používajú v písanej podobe - čo je podmienka, ktorú zákon s krkolomným názvom spĺňal.
Do veľkého slovníka nemčiny vydavateľstva Duden sa ale zákon so zložitou skratkou RkReÜAÜG nedostal. Podľa Nicole Weiffenovej totiž nakladateľstvo dlho skúma, či sa daný termín dostatočne vžil a pravidelne sa používa. Zákon o označovaní dobytka však platil pomerne krátku dobu a jeho dlhý názov bol natoľko nepohodlný, že ho Nemci radšej nevyslovovali.
Oficiálne najdlhším nemeckým slovom, ktoré v slovníku Duden figuruje, je tak slovo s 36 písmenami: Kraftfahrzeug-Haftpflichtversicherung (povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel).
"Väčšina dlhých slov vzíde z textov zákonov," potvrdzuje lingvista Anatol Stefanowitsch. Veľký priestor pre tvorbu dlhých slov ale podľa neho poskytuje akákoľvek odborná terminológia, napríklad z oblasti chémie.
Nemčina teoreticky umožňuje tvorbu nekonečne dlhých zloženín, v jazykovej praxi by ale tieto slová boli nepoužiteľné, pretože by ich nikto nedokázal vysloviť.
