TRÓJA/PRAHA - Objav bájnej Tróje si Heinrich Schliemann vysníval už v detstve. A podriadil tomu všetko - zarobil imanie a naučil sa jazyky. Amatérsky nemecký archeológ budil dojem rojka, ktorý slepo veril Homérovým spisom. Mesto ale nakoniec vykopal a urobil aj ďalšie nálezy. V Tróji Schliemann pred 140 rokmi, 31. mája 1873, našiel aj údajný poklad kráľa Priama. Neskôr sa však ukázalo, že cennosti sú asi o 1000 rokov staršie ako kráľ.
Existencia Tróje bola považovaná za legendu, dejiny desaťročnej vojny medzi Trójanmi a vojskami Grékov opísal vo svojom epose Ílias básnik Homér. Schliemann bol ale presvedčený, že dielo opisuje skutočné udalosti a rozhodol sa mesto nájsť. Opustil teda prosperujúce podnikanie a všetky sily a kapitál vložil do realizácie tohto cieľa. V roku 1871 začal kopať na pahorku Hisarlik v severozápadnom Turecku, aby spod nánosov zeminy odkryl pozostatky kedysi slávneho starovekého mesta.
Sprevádzaný druhou manželkou, Grékyňou Sofiou, narazil Schliemann v roku 1873 pod základmi jednej zo stavieb na poklad - viac ako 8800 zlatých a strieborných predmetov. Boli medzi nimi šperky, diadémy, vázy či poháre. Schliemann sa domnieval, že ide o cennosti kráľa Priama, ktorý je v Homérovom epose označovaný za panovníka Tróje. Vedci ale nakoniec preukázali, že poklad je zhruba o 1000 rokov starší ako mýtický vládca. Tým však história "Priamovho pokladu" neskončila.
Schliemann ho tajne vyviezol z Osmanskej ríše a v roku 1881 daroval "nemeckému národu ako darček do večného vlastníctva". Turecká vláda mu za to zakázala ďalšie výskumy a vydala na neho zatykač. Poklad zostal v berlínskom Pergamonskom múzeu do roku 1945. Po vstupe Sovietov do mesta sa jeho veľká časť dostala do ZSSR. Až v roku 1993 Moskva potvrdila, že poklad je uložený v depozitároch Puškinovho múzea.
V Tróji archeológovia časom zistili, že na mieste stálo najmenej deväť rôznych miest. "Homérsku" Tróju potom väčšina vedcov radí do vrstvy VIIa, pochádzajúcu z doby okolo roku 1300 pred naším letopočtom. Na Schliemannove zásluhy sa odborníci pozerajú rôzne. Niektorí mu vyčítajú, že svojou neodbornosťou spôsobil na nálezisku nenahraditeľné straty. Iní naopak tvrdia, že jeho "nemetodický postup", kedy išiel priamo k najspodnejšej vrstve, bol pre vedu blahodárny.
Schliemann (1822 až 1890) bol rodákom z nemeckého mesta Neubukow. Jeho snívanie o histórii a objavoch zrejme pramenilo z nešťastného detstva. V deviatich rokoch mu zomrela matka a vychovával ho otec, ktorý bol síce evanjelickým kazateľom, ale veľa pil a rodina živorila. Schliemann začínal ako pomocník v obchode a k tomu po nociach študoval históriu a jazyky (ovládal ich okolo 20). Neskôr začal sám podnikať, bol okrem iného zástupcom firmy v Rusku.
Keď nazhromaždil majetok, ktorý mu už pripadal dostatočný, rozhodol sa vrátiť k hľadaniu Tróje. Tá však nebola jediným úspechom jeho snaženia. Pri vykopávkach v gréckych Mykénach objavil niekoľko hrobov plných zlata a tiež zlatú posmrtnú masku. Schliemann vyhlásil, že pozrel do tváre kráľa Agamemnóna, vodcu trójskeho ťaženia. Vedci sú však presvedčení, že ako maska, tak aj kužeľová hrobka patrili niektorému z Agamemnónových predchodcov na tróne.
Schliemann, autor desiatich kníh a 150 denníkov, pracoval tiež v gréckom Tírynthe a Orchomene. Nedocenil naopak archeologický potenciál Kréty, kde sa vraj domnieval, že "pod zemou nič dôležité nie je". Anglický lord Arthur Evans mal iný názor a roku 1894 tu objavil pozostatky veľkolepej kultúry vrátane mínojského paláca v Knósse.
