NEW YORK - Americkým vedcom sa podaril túžobne očakávaný prielom v oblasti klonovania. Vyprodukovali kmeňové bunky z klonovaných ľudských embryí, čo by mohlo viesť k novej ceste, ako účinne pokročiť v liečbe napríklad Parkinsonovej choroby alebo cukrovky.
Ako upozornila agentúra Reuters, vedcom sa po viac než 15 rokoch svetových neúspechov a jedného otvoreného podvodu nakoniec podarilo vytvoriť ľudské kmeňové bunky rovnakou technikou, akou vznikla klonovaná ovca Dolly v roku 1996. Transplantovali genetický materiál z dospelej bunky do neoplodneného vajíčka, ktorého vlastnú DNA odstránili.
Vyvinuli tak ľudské embryonálne kmeňové bunky, čo predstavuje akýsi svätý grál v embryonálnej biológii: ide o prazáklad, z ktorého vyklíči viac než 200 druhov špeciálnych buniek vytvárajúcich rôzne tkanivá, ktoré potom tvoria ľudské telo.
Objav by tak mal mať nesmierny význam v oblasti medicíny doposiaľ zväzovanej nielen neustále sa vršiacimi technickými prekážkami, ale aj pretrvávajúcimi etickými otázkami.
Doteraz boli najprirodzenejšími zdrojmi kmeňových buniek ľudské embryá, ktorých využívanie vo vede predstavovalo etické kontroverzie. Najnovším prostriedkom oznámeným vedcami z Oregonskej univerzity a tamojšieho výskumného centra sú neoplodnené ľudské vajíčka.
Podľa správy časopisu Cell oregonskí vedci získali kmeňové bunky zo šiestich embryí vzniknutých z darovaných vajíčok. Dve embryá dostali DNA z kožných buniek dieťaťa s genetickou poruchou a ostatné mali DNA z kožných fetálnych buniek.
Vedúci výskumného tímu Shoukhrat Mitalipov povedal, že úspech sa nedostavil kvôli jednej technickej inovácii, ale z revízie celého radu procesných krokov. Upozornil, že trvalo šesť rokov, kým jeho tím dosiahol cieľ, a to po tom, čo sa mu najprv to isté podarilo s opičími embryami.
Za medzník na veľmi dlhej ceste k transplantačnému tkanivu označil podľa AP informáciu bostonský expert na bunky George Daley.
Odstránením potreby ľudských embryí odpadá etická prekážka a odbúraním pôvodnej DNA sa zase prekonávajú ťažkosti s odmietavou imunitnou reakciou organizmu. Môžu sa tak významne rozšíriť vedecké pokusy s kmeňovými bunkami a ich vývojovými variantmi s cieľom nahrádzať poškodené alebo zničené bunky pri srdcových ochoreniach, Parkinsonovej chorobe, skleróze multiplex alebo napríklad poranení miechy.
