LONDÝN - Úsporné opatrenia poškodzujú zdravie ľudí v Európe aj v Severnej Amerike. Obmedzujú prístup k liekom a zdravotnej starostlivosti a okrem samovrážd alebo depresií stoja aj za nárastom infekčných ochorení. Na základe desaťročného výskumu to v novej publikácii tvrdí ekonóm David Stuckler z britskej Oxfordskej univerzity a epidemiológ Sanjay Basu pôsobiaci na americkej Stanfordskej univerzite.
V knihe, ktorá vyjde tento týždeň, ako jeden z príkladov autori podľa agentúry Reuters uvádzajú Grécko, ktoré kvôli silnému dlhu požiadalo pred troma rokmi o medzinárodnú finančnú pomoc. Počet prípadov nákazy vírusom HIV v krajine sa od roku 2011 zvýšil o viac ako 200 percent. Z časti za tým vraj stál nárast prípadov užívania drog v čase, keď bol medzi mladými ľuďmi bez práce každý druhý.
Zvýšenie počtu nakazených HIV sa navyše časovo zhoduje so znížením rozpočtu na prevenciu ochorení chorobou AIDS a ďalšími podobnými krokmi. Grécko po rozpočtových škrtoch v programoch zameraných na ničenie moskytov tiež prekonalo prvú epidémiu malárie za niekoľko desiatok rokov.
V USA počas najnovšej recesie stratilo prístup k zdravotnej starostlivosti viac ako päť miliónov ľudí. V Británii vraj zoškrtaný rozpočet donútil opustiť domovy približne 10 000 rodín.
Spoluautor knihy Stuckler pritom už v predchádzajúcich štúdiách uverejnených v odborných časopisoch spojil rastúcu mieru samovrážd v niektorých častiach Európy s tvrdými úspornými opatreniami.
Negatívne účinky na verejné zdravie ale podľa expertov nie sú nutné ani počas najhorších hospodárskych kríz. Napríklad vo Švédsku programy na podporu pracovného trhu počas tamojšej recesie aj napriek veľkej nezamestnanosti pomohli znížiť počet samovrážd. V USA v 30. rokoch minulého storočia viedlo každých 100 dolárov z programu vtedajších ekonomických reforiem vynaložených na pomoc ku zníženiu počtu samovrážd alebo úmrtí na zápal pľúc.
"Vo výsledku ukazujeme, že zhoršujúce sa zdravie obyvateľov nie je nevyhnutný dôsledok hospodárskych recesií. Je to politická voľba," uviedol Basu.
