OXFORD - Medzinárodný tím vedcov, matematikov a filozofov z Inštitútu budúcnosti ľudstva Oxfordskej univerzity rieši technologické hrozby, ktorým možno čoskoro bude musieť náš druh čeliť. Futurológ Nick Bostrom, ktorý inštitút vedie, sa domnieva, že stávky na náš osud už nemôžu byť vyššie, pretože pred sebou môžeme mať posledné storočie života ľudstva.
Odborníci v štúdii s názvom Existenciálno riziko ako celosvetová priorita uvádzajú, že politici sa realite vyhynutia celej ľudskej rasy musia vážne venovať. Portál BBC v tejto súvislosti pripomína, že v minulom roku bolo publikovaného viac odborného materiálu o jazde na snowboarde než o problematike vyhynutia ľudstva.
Ľudstvo podľa Bostroma môže byť pokojné, pokiaľ ide o pandémie či prírodné katastrofy. Tie bodku v jeho histórii neurobia, hoci môžu spôsobiť kolosálne straty na životoch. Nick sa domnieva, že šance tieto katastrofy prežiť sú na našej strane, lebo sme už prečkali tisíce rokov chorôb, hladomorov, záplav, zemetrasení, predátorov alebo prírodných zmien.
Nebezpečenstvom pre nás v rámci jedného storočia nie je zrejme ani dopad asteroidu, pretože také riziko je "mimoriadne malé". Ani doteraz bezprecedentné svetové vojnové konflikty v 20. storočia alebo epidémia španielskej chrípky rast populácie nezastavili. Prípadná jadrová vojna by síce priniesla desivú deštrukciu, ale dostatok ľudí pre pokračovanie ľudského rodu by ju iste prežil.
Podľa futurológa ale ľudstvo dosiahlo nový druh technologickej éry, ktorá našu budúcnosť môže ohroziť ako doteraz nič predtým. Tvrdí, že technologický pokrok už prevýšil naše schopnosti kontrolovať možné následky, čo prirovnal k nebezpečnej zbrani v rukách dieťaťa.
Experimenty v oblastiach syntetickej biológie, nanotechnológie či umelej inteligencie rýchlo spejú do nechcenej a nepredvídateľnej oblasti. Syntetická biológia, v ktorej sa snúbi biológia s inžinierstvom, sľubuje veľký prínos lekárstvu. Bostrom sa ale obáva neočakávaných následkov. Nanotechnológia, ktorá pracuje na molekulárnej či atómovej úrovni, by podľa neho mohla priniesť obdobnú deštrukciu, ak by sa využila pre bojovanie. Najväčšou výzvou budúcich vlád podľa neho bude kontrola a zabránenie takéhoto zneužitia vedy.
Obavy plynú aj z toho, ako umelá inteligencia či inteligentné stroje zareagujú na vonkajší svet. Počítačom riadená inteligencia môže byť silným nástrojom v priemysle, medicíne, poľnohospodárstve či ekonomike, zároveň ale môže byť úplne ľahostajná k akýmkoľvek vedľajším škodám. Sean O'Heigeartaigh, ktorý v inštitúte pracuje ako genetik, to prirovnáva k algoritmom používaným v automatizovanom burzovom obchodovaní. Tieto matematické príkazy môžu mať ničivé následky pre skutočnú ekonomiku a skutočných ľudí.
"Je veľmi nepravdepodobné, že by (umelá inteligencia) chcela škodiť," povedal O'Heigeartaigh s tým, že vždy existuje riziko nezamýšľanej0 postupnosti udalostí, kedy niečo začne škodiť po tom, čo je prevedené do iného prostredia.
Americký expert na superinteligenciu strojov Daniel Dewey, ktorý predtým pracoval pre technologickú spoločnosť Google, hovorí o "explózii inteligencie", kedy sa rastúca moc počítačov stáva menej predvídateľnou a kontrolovateľnou.
"S touto technológiou môžete robiť veci s efektom reťazovej reakcie, takže s veľmi málo zdrojmi v začiatkoch môžete uskutočniť projekty, ktoré môžu zasiahnuť každého na tomto svete," povedal o umelej inteligencii, biotechnológii a nanotechnológii.
