PAMUKKALE - Znie to ako scenár pre nový film Indiana Jones, ale archeológovia tvrdia, že objavili "Brány pekla" - mýtický portál do podsvetia z gréckej a rímskej legendy. Má sa nachádzať v Pamukkale na juhozápade Turecka, kedysi antickom meste Hierapolis, a presne zodpovedá historickým opisom toho, čo bolo v gréčtine známe ako Ploutonion a v latinčine Pluutonium.
V čase rozkvetu na tomto mieste stál malý chrám s tradičnými grécko-rímskymi stĺpmi a vedľa múru sa zvažovala cesta k jaskyni, z ktorej sa šírili odporné a škodlivé plyny. "Toto miesto je plné pary tak hmlistej a hustej, že človek sotva vidí na zem. Každé zviera, ktoré sa dostane dnu, čaká okamžitá smrť. Hodil som tam vrabce a tie vydýchli naposledy...," napísal grécky zemepisec Strabo žijúci v rokoch 64/63 p.n.l - až 24 n.l.
Tím pod vedením talianskeho archeológa Francesca D'Andriu, profesora klasickej archeológie na univerzite v Salente, teraz narazil na pozoruhodný objav, o ktorom si myslí, že je ruinami tohto miesta. Na konferencii v Istanbule archeológ vyhlásil, že sa im podarilo určiť polohu vďaka rekonštrukcii ciest termálnych prameňov. Medzi ruinami lokalizovali jaskyňu so stĺpami, na ktorých boli nápisy venované bohom podsvetia - Plutovi a Persefoné.
"Počas vykopávok sme mali možnosť uzrieť smrtiace účinky jaskyne. Niekoľko vtákov zomrelo, keď sa snažilo dostať do blízkosti teplého otvoru, okamžite ich zabili výpary oxidu uhličitého," uviedol D'Andria pre Discovery News.
Starobylé mesto Hierapolis bolo založené okolo roku 190 pred Kristom kráľom Eumenesom II. a v roku 133 pred Kristom prevzaté Rimanmi. Za ich vlády nastal rozkvet. Postavili sa nové chrámy, divadlá a preslávilo sa svojimi kúpeľmi s horúcimi prameňmi, ktoré mali mať liečivé vlastnosti. Dnes je Pamukkale známe vďaka nádherným bielym travertínovým terasám, ktoré sú výsledkom práve týchto horúcich prameňov.
D'Andria vykonal rozsiahly archeologický výskum Hierapolisu a pred dvoma rokmi tvrdil, že zistil, kde leží hrob svätého Filipa, jedného z 12 apoštolov Ježiša Krista. Podľa neho sa do miesta, kde sa nachádzal portál, mohli dostať iba kňazi. Pokým pútnici testovali smrtiace účinky na malých vtákoch, kňazi šialení halucináciami z výparov obetúvali Plutovi býkov.
Portál bol plne funkčný až do 4. storočia nášho letopočtu a stal sa významným pútnickým miestom pre posledných pohanských intelektuálov. Historici sa domnievajú, že opakujúce sa zametrasenia však nakoniec donútili obyvateľov Hierapolisu odísť.
Podobnú povesť spojenú s tvrdením, že ide o bránu do pekla, má aj kráter v turkménskom Derweze. Plamene z neho totiž šľahajú už dlhých 40 rokov. Informoval portál dailymail.co.uk.
