WASHINGTON - Pred 30 rokmi bola studená vojna v plnom prúde. Vtedajší americký prezident Ronald Reagan, horlivý bojovník proti komunizmu, neváhal vystupňovať zbrojné preteky so ZSSR a 23. marca 1983 oznámil projekt Strategickej obrannej iniciatívy (SDI), tzv "hviezdnych vojen". Aj keď SDI zostala nakoniec prakticky nerealizovaná, fakt, že Sovieti neboli schopní tomuto programu čeliť, býva uvádzaný ako jedna z príčin pádu komunizmu.
"Štartujeme prvý program, ktorý má za úlohu čeliť strašnej hrozbe sovietskych rakiet novou obrannou zbraňou. Musíme sa obrátiť k našej silnej vedeckotechnickej základni, vďaka ktorej dosiahol náš priemysel svoju vysokú úroveň a ktorá nám zabezpečila aj dnešnú životnú úroveň. Čo by ste povedali na to, keby sme mohli zachytávať balistické strely nepriateľa ešte predtým, ako dopadnú na našu pôdu alebo na pôdu našich spojencov?" povedal vo svojom prejave Američanom Reagan.
Idea protiraketovej obrany sa v politike USA objavuje už od konca 50. rokov. Od začiatku vyvolávala kontroverzie a potýkala sa najmä s technologickými problémami. Nový impulz dostala práve so zvolením Reagana, ktorý ZSSR označoval za "ríšu zla". Základom systému, ktorý mal USA chrániť pred raketami, mali byť nové technológie z oblasti počítačovej a laserovej techniky. Pretože SDI bola plánom na vybudovanie obrany v kozme, vžilo sa označenie "hviezdne vojny".
Veľkolepým zámerom (proti raketám mal ochrániť okolo 3500 cieľov v USA) chcel Reagan finančne vyčerpať rútiace sa sovietske hospodárstvo a v dôsledkoch tak prispieť ku koncu studenej vojny. Projekt SDI sa ale čoskoro stal terčom kritiky ako na medzinárodnej, tak aj na domácej politickej scéne. Sovietsky zväz bol zaskočený a protestoval argumentom, že ide o porušenie zmluvy ABM (Anti-Ballistic Missile) z roku 1972, ktorá obmedzovala počet systémov protiraketovej obrany.
Predstavy Američanov nenašli pochopenie ani u európskych spojencov, ktorí sa domnievali, že v prípade nezasiahnuteľnosti vlastného územia by USA mohli byť v pokušení začať v Európe obmedzenú konvenčnú či jadrovú vojnu. Ďalšou teóriou bolo, že ak by konflikt nastal bez pričinenia Američanov, mohli by zostať stranou. Dôležitým problémom boli aj niekoľkomiliardové náklady. Odborníci poukazovali aj na nerealizovateľnosť projektu z technologického hľadiska.
K prostriedkom, ktoré mala SDI zahŕňať, patrili vesmírne aj pozemné laserové stanice, ktoré by vysielali ničivé lúče. Základne na družiciach a pozemné strely používajúce nejadrový ničivý mechanizmus mali tvoriť zadný sled obrany a sústrediť sa okolo väčších cieľov, ako napríklad síl medzikontinentálnych balistických striel. Senzory na určenie útoku sa mali nachádzať na zemi, vo vzduchu aj v kozme a mali používať radarový, optický a infračervený detekčný systém.
Plány "hviezdnych vojen" nepriniesli podstatnejšie výsledky. Rojili sa zavádzajúce informácie aj obvinenia z falšovania testov - prezident George Bush preto v roku 1989 projekt obmedzil. Po páde železnej opony výskum pokračoval, ale napríklad pre Billa Clintona nebol prioritný; v roku 1993 program zastavil a nahradil ho iným, ktorý nebol zameraný na protiraketovú obranu vo vesmíre (BMDO). Rozhodnutie o vývoji následníka "hviezdnych vojen" bolo na Georgeovi W. Bushovi.
Ten v roku 2001 prišiel s vybudovaním systému Národnej raketovej obrany (NMD), ktorý tiež nepočítal so zbraňami v kozme. Napriek ruským protestom Bush v tom istom roku jednostranne vypovedal zmluvu ABM, od ktorej potom USA odstúpili v roku 2002. Zatiaľ čo predtým mala byť obrana schopná zničiť veľké množstvo rakiet vypálených zo ZSSR alebo Číny, v posledných rokoch je prioritou ochrana pred balistickými raketami vystrelenými z krajín typu Irán či KĽDR.
USA plánovali vybudovať v Európe protiraketovú základňu, ktorú by tvorila skupina striel v Poľsku a radar v Česku. Zámer ale vyvolal námietky okrem iného v Rusku, po nástupe Baracka Obamu do Bieleho domu od neho Američania v septembri 2009 ustúpili. Nedlho potom USA predstavili nový protiraketový program, ktorého zmyslom je pokryť európsky priestor sieťou pozemných a námorných radarov a protirakiet schopných odvrátiť prípadné ohrozenia z Iránu.
