DACHAU - V rokoch 1933-1945 nacisti vybudovali, prevažne v Nemecku a v Poľsku, podľa doterajších odhadov amerického newyorského Múzea židovského dedičstva asi 20 000 vyhladzovacích, koncentračných, pracovných alebo zberných táborov a ich pobočiek, ktoré sa stali jednou z najhorších kapitol dejín ľudstva. Prvým a najdlhšie fungujúcim zariadením tohto typu bol koncentračný tábor Dachau, ktorý "spustili" pred 80 rokmi, 22. marca 1933.
Prví väzni prešli táborovou bránou len dva mesiace po tom, čo sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom. V júni 1933 sa stal šéfom tábora, ktorý sa nachádzal asi 15 kilometrov od Mníchova, Theodor Eicke. Tento muž, ktorý sa neskôr stal inšpektorom všetkých koncentračných táborov, vypracoval systém tábora aj zaobchádzanie s väzňami, ktorý slúžil ako model pre ostatné tábory. Eicke, ktorý zahynul v roku 1943 v troskách zostreleného lietadla v Rusku, navrhol napríklad rozdelenie táborov na prísne stráženú väzenskú časť a takzvanú administratívnu zónu. Presadzoval tiež myšlienku, že väzni si nesmú ani na okamih oddýchnuť od teroru, fyzických trestov alebo poníženia.
Prvými väzňami tábora, ktorého počiatočná kapacita činila 4800 osôb, boli politickí oponenti nacistického režimu: komunisti, sociálni demokrati a odborári. Medzi nimi bolo aj niekoľko Židov, zatiaľ ale "len" kvôli svojmu politickému presvedčeniu. V nasledujúcich rokoch nacisti do tábora internovali Židov na základe svojich rasových teórií, Rómov, homosexuálov, členov náboženskej skupiny Svedkovia Jehovovi, kňazov a vojnových zajatcov.
Židov kvôli ich pôvodu začali nacisti hromadne internovať po "Krištáľovej noci" v novembri 1938. Vtedy ich do Dachau odvliekli okolo 10-tisíc. Podľa serveru holocaust.cz ich ale po niekoľkých týždňoch prepustili, keď sľúbili, že opustia Nemecko. Väčšina túto možnosť po trpkých skúsenostiach využila. V októbri 1942 vydal Himmler príkaz transportovať všetkých židovských väzňov z koncentračných táborov na nemeckom území do vyhladzovacích táborov na východe Európy a všetkých židovských väzňov z Dachau deportovali do Osvienčimu.
Táborom prešlo za 12 rokov jeho existencie 188-tisíc ľudí z viac ako 30 krajín Európy. Asi 28-tisíc registrovaných väzňov v Dachau zahynulo, celkový počet všetkých obetí aj s pridruženými tábormi bol ale ďaleko vyšší.
Z Československa do Dachau deportovali 3600 osôb, z ktorých v tábore zahynulo asi 1400. Táborom prešli napríklad maliar a spisovateľ Josef Čapek, priemyselník a mecenáš Jindřich Waldes, bývalí českí kardináli Štěpán Trochta a Josef Beran a z transportu smrti smerujúceho do Dachau utiekol spisovateľ Arnošt Lustig.
Aj v Dachau vedľa krematória vybudovali plynovú komoru, tá však ale nikdy nezačala slúžiť masovému vraždeniu. V tábore až do oslobodenia vykonávali popravy väčšinou zastrelením alebo obesením. Ani Dachau sa ale nevyhli smrtiace lekárske pokusy na väzňoch. Tisíce väzňov z Dachau, označených za "invalidov", zahynuli v plynových komorách hornorakúskeho zámku Hartheim neďaleko Linzu.
V roku 1942 vytvorili sieť pobočných táborov Dachau, ktorých väzni boli využívaní pre otrockú prácu pre nemecký zbrojný priemysel. V pobočných táboroch väznili až 37-tisíc ľudí.
Koncom roka 1944 panovali v Dachau katastrofálne podmienky. Hromadili sa tu väzni evakuovaní pred postupom spojeneckých armád z iných táborov a vyčíňala tu epidémia týfusu. Len dva dni pred oslobodením tábora, 27. apríla 1945, nacisti rozhodli o pochode smrti 7000 väzňov, väčšinou Židov, do Tegernsee na juhu krajiny, o deň neskôr tábor opustila väčšina personálu SS. Konečne 29. apríla 1945 do tábora dorazili americké jednotky, ktoré tu našli viac ako 30-tisíc zúbožených väzňov. Rovnaký počet sa nachádzal v pridružených táboroch. Asi 43-tisíc ľudí bolo evidovaných ako politickí väzni, viac než 22-tisíc boli Židia. Začiatkom mája Američania oslobodili aj preživších z pochodu smrti do Tegernsee.
Nedávno vzbudila rozruch správa washingtonského múzea holokaustu, podľa ktorej nacisti vybudovali až 42 500 "lágrov" a ďalších vražedných centier, čo je viac ako dvojnásobok doteraz udávaného počtu. Kým doterajšie hrubé odhady počtu obetí nacistických táborov sa pohybovali okolo desať miliónov, posledná správa hovorí až o 20 miliónoch.
