SAN FRANCISCO - Väčšina z väzňov, ktorí sa kedy pokúsili utiecť z pevnosti Alcatraz, dopadla celkom jednoznačne: zastrelení dozorcami, otrávení plynom, zomreli na podchladenie, utopili sa alebo boli popravení. Nohami napred a v truhle, či ako psychická a fyzická troska - jedine tak sa známa "Skala" opúšťala pred vypršaním trestu. Trestanci si mohli vydýchnuť až 21. marca 1963. Pred 50 rokmi sa totiž brány federálnej väznice kvôli nedostatku peňazí uzavreli.
Kriminál na malom ostrovčeku kúsok od San Francisca, ktorý prvého väzňa privítal 11. augusta 1934, obklopoval závoj tajomstva a prívlastok "najbezpečnejší". V bývalej vojenskej pevnosti, ktorá už od vojny Severu proti Juhu slúžila ako žalár, bolo zriadených 600 ciel s mrežami zo špeciálnej neprepilovatelnej ocele. Každý až z 300 väzňov si užíval "súkromie" - samotky o veľkosti 1,5 krát tri metre. Vybavenie bolo sparťanské: železná pričňa, prikrývka, umývadlo, polička a záchod.
V Alcatraze boli štyri bloky kobiek v troch poschodiach nad sebou, každý väzeň potom disponoval štyrmi právami: právom na stravu, oblečenie, ochranu a zdravotnú starostlivosť. Pre izolovaného zločinca platil absolútny zákaz hovoru, na jedného väzňa pripadali traja dozorcovia. Alcatraz nemilosrdne trestal a nikoho neprevychovával. Práca, písanie listov, knižnica alebo návšteva príbuzných boli privilégiami, ktoré si dotyčný odsúdený musel zaslúžiť.
Za priestupok proti väzenskému poriadku nasledoval trest - pobyt v neosvetlenej diere v podzemí. Tu bol previnilec v horších prípadoch ešte vyzlečený donaha a spútaný tak, že musel celý deň stáť. Väzeň v nej mohol stráviť mesiace, výnimočne aj roky. Prísť o rozum sa preto javilo ako dobré riešenie, ako sa z tohto pekla dostať. Možno aj preto "absolventi Skaly" nikdy neputovali na slobodu priamo a niekoľko rokov pred vypršaním trestu trávili v inom väzení, aby "stratili pamäť".
Alcatraz vo svojich múroch privítal vyše 1500 zločincov toho najhoršieho kalibru. Okrem väčšiny bezmenných ho preslávili tie skutočné "hviezdy" vtedajšieho zločineckého neba. Obávaný Al Capone väzenie opúšťal v pokročilom štádiu syfilisu. Vrah Robert Stround, Vtáčí muž z Alcatrazu, tu "hundral" plných 17 rokov. Arthura Barkera, zvaného Doc, na brehu zastavila až dávka zo samopalu. Ďalšie "eso" - George "Machine Gun" Kelly - bol vraj vzorný a úslužný väzeň.
Za 29 rokov fungovania väznice sa 36 mužov pokúsilo o 14 útekov. Dvadsaťtri ich chytili, šesť zastrelili, dvaja sa utopili a o piatich z nich kolujú nepotvrdené legendy. Snáď najbližšie k slobode mal John Giles, ktorý sa dostal na 2,5 kilometra vzdialenú pevninu. Vo väzenskej práčovni po častiach nazbieral vojenskú uniformu, a keď vojaci sanfranciskej posádky prišli loďou po bielizeň, nepozorovane sa k nim pripojil a odišiel. Dozorcovia na neho ale na brehu už čakali.
V roku 1937 sa dvojica väzňov údajne utopila, ale o štyri roky neskôr ich mal vraj spovedať reportér istého denníka kdesi v Južnej Amerike. Aj o osude Franka Morrisa a bratov Anglinovcov, ktorí mali v roku 1962 prevŕtať stenu a preplávať chladným a záludným zálivom, sa vedú spory. Telá sa nenašli a na pevnine ich nikto nevidel. Ich príbeh spracoval americký režisér Donald Siegel vo filme Útek z Alcatrazu (1979), hlavnú rolu Morrisa stvárnil Clint Eastwood.
Ostrov je dnes historickou pamiatkou a hojne navštevovanou turistickou atrakciou. Okrem väznice samotnej sú tu k videniu zvyšky pôvodného vojenského opevnenia a najdlhšie fungujúci maják na západnom pobreží USA. Alcatraz je pod správou národných parkov, územie je totiž kolóniou morských vtákov a iných vzácnych živočíchov.
