PRAHA/BRATISLAVA - Vo Vatikáne sa dnes prvýkrát zišlo zhromaždenie kardinálov, ktorých hlavnou úlohou bude pripraviť voľbu nového pápeža. Takzvaná generálna kongregácia, ktorá po februárovej rezignácii Benedikta XVI. riadi katolícku cirkev, zasadla o 09:30 a bude sa schádzať každý deň. Vybrať vhodného kandidáta býva niekedy veľmi ťažké, o čom svedčia aj rôzne kuriozity z minulosti.
- Prvé neoficiálne konkláve sa odohralo po smrti Gregora IX. v roku 1241. V záujme urýchlenia pápežskej voľby zavrel senátor Matteo Rosso kardinálov do schátranej budovy zvanej Septizonium. Kardináli tu trpeli a bolo s nimi brutálne zaobchádzané, pod nátlakom zvolili nového pápeža Celestína IV. Ten ale po šestnástich dňoch zomrel, zrejme aj na následky násilného pobytu.
- Meno voľbe pápeža dala až voľba Gregora X. Po smrti Klementa IV. v novembri 1268 sa v pápežskom paláci vo Viterbe zišlo volebné zhromaždenie. Preláti sa však nemohli zhodnúť na dvojtretinovej väčšine, aj kvôli politickému súpereniu medzi sebou. Viterbské úrady ich teda v druhom roku uzavreli v paláci na kľúč (taliansky con chiave alebo latinsky cum clave = conclave), strhli strechu a nechali voliteľov len o chlebe a vode. Následkom toho traja z dvadsiatich kardinálov zomreli a jeden odstúpil. Nového pápeža zvolili až 1. septembra 1271. Bola to najdlhšia voľba (33 mesiacov) v dejinách pápežstva vôbec.
- Dlhá bola aj voľba po smrti Mikuláša IV. v roku 1292. Po 27 mesiacoch vybrali kardináli staručkého pustovníka Pietra Angeleriho da Moroni, ktorý bol vzhľadom na svoj asketický životný štýl na každodenné povinnosti vysokého úradu úplne nepripravený. Prijal meno Celestín V., ale už po niekoľkých mesiacoch abdikoval.
- Po návrate pápeža do Ríma z francúzskeho Avignonu, kam jeho úrad v roku 1309 násilím presunul kráľ Filip Pekný, zaznamenala história konkláve v roku 1378 podvojnú voľbu. Kardináli v Ríme zvolili Taliana Urbana VI., zatiaľ čo v Avignone si časť kardinálov odštiepených vďaka tamojšiemu zajatiu zvolila pápeža Klementa VII. Vzniklo tak pápežské dvojvládie - takzvaná "veľká západná schizma".
- V roku 1409 bol zvolaný koncil v Pise, kde mali obaja pápeži dobrovoľne odstúpiť ihneď po voľbe pápeža nového. Novým pápežom bol zvolený Alexander V., ale doterajší pápeži sa odmietli vzdať funkcie a nový pápež musel zostať v Pise. Vzniklo tak krátke obdobie, keď úrad pápeža zastávali naraz traja pápeži.
- Pápežskú schizmu odstránil až kostnický koncil, na ktorom bola zvolená nová jediná hlava cirkvi. Po trojdňovom konkláve bol 11. novembra 1417 zvolený kardinál Ottone Colonna, ktorý prijal meno Martin V.
- Za renesančného pápežstva bolo konkláve niekoľkokrát podplatené, aby zvolilo správneho kandidáta. Známe sú prípady voľby dvoch najslávnejších renesančných pápežov - Alexandra VI. (s tromi ženami mal najmenej osem nelegitímnych detí) v roku 1492 a Julia II. v roku 1503, kedy obaja "riadne zaplatili" svojim voliteľom. Voľba Julia II. bola zároveň najkratšia v histórii - trvala len niekoľko hodín.
- V roku 1522 sa konkláve naposledy, až do voľby Jána Pavla II. roku 1978, zhodlo na netalianskom pápežovi. Bol zvolený Holanďan Adrian Florensz, ktorý si ponechal krstné meno Hadrián VI.
- Od 17. storočia sa pri konkláve mohlo uplatniť právo takzvanej exkluzívy zo strany katolíckych veľmocí. Pomocou tohto práva boli vylúčení z voľby nežiaduci kandidáti. Naposledy bolo toto právo použité Rakúskom-Uhorskom pri voľbe v roku 1903. Novozvolený pápež Pius X. ale nasledujúceho roka exluzívu zrušil.
- V roku 1958 zvolilo konkláve za pápeža verejnosti takmer neznámeho Giuseppeho Roncalliho, ktorý prijal po mnohých storočiach opäť meno Ján. Pretože posledný nositeľ toho mena nebol uznaný ako legitímny, získal nový pápež znova radovú číslovku XXIII.
- Pri konkláve v októbri 1978, na ktorom bol prekvapivo zvolený pápežom Ján Pavol II., boli prvýkrát v miernej väčšine neeurópski kardináli - 56 z celkom 111.
