SYDNEY - Pád meteoritu pred viac ako 300 miliónmi rokov na územie dnešnej Austrálie zapríčinil rozsiahle zmeny na zemskom povrchu a zanechal ohromnú oblasť dopadu, ktorá patrí k najväčším na svete. Agentúru Reuters o svojich záveroch informovali vedci. Správa sa objavila krátko pred tým, než okolo Zeme tesne preletela planétka o veľkosti polovice futbalového ihriska.
Experti rozsiahlu zónu dopadu meteoritu odhalili na severovýchode štátu Južná Austrália. Je väčšia ako 200 kilometrov, čo vraj predstavuje tretie najväčšie takéto územie na svete, a spôsobil ju náraz planétky, ktorá mala viac ako desať kilometrov v priemere. Na Zem dopadla ešte pred vymretím dinosaurov a mohla vraj byť súčasťou roja meteoritov, ktorých pád zapríčinilo masívne vymieranie vtedy existujúcich druhov. Podľa expertov tak mohli napríklad zmiznúť útesy s prapôvodnými koralmi.
"Prach a skleníkové plyny uvoľnené z krátera, seizmický otras a počiatočná ohnivá guľa by veľkú časť krajiny spálili na popol," uviedol Andrew Glikson, spoluautor článku v odbornom časopise Tectonophysics pôsobiaci na Austrálskej národnej univerzite. Aby potvrdili, že ide o oblasť dopadu, Glikson s kolegami analyzovali zrná kremeňa, ktoré boli vyzdvihnuté v Južnej Austrálii z miest hlboko pod zemským povrchom. Výskum začal v roku 2010 a experti nedávno identifikovali aj samotný kráter.
Vyhynutie dinosaurov pred 65 miliónmi rokov spôsobil pád iného veľkého vesmírneho telesa do blízkosti mexického polostrova Yucatán. Na príčinách iného masívneho vymierania, ktoré sa odohralo ešte pred touto udalosťou, sa ale vedci nezhodovali. Rad expertov sa v minulých rokoch prikláňal k názoru, že toto vymieranie, ktoré bolo rozložené do niekoľkých tisíc rokov, vyvolali vulkanické erupcie v oblasti dnešnej Sibíri.
Časopis Science ale v roku 2004 publikoval štúdiu podporujúcu inú teóriu, podľa ktorej v tomto vymieraní hral určitú úlohu aj pád rozsiahleho meteoritu pred asi 250 miliónmi rokov. Autori práce tieto závery dokazovali tým, že neďaleko severozápadného pobrežia Austrálie objavili stopy mohutného krátera, pomenovaného Bedout. Niektorí vedci vtedy vyjadrili pochybnosti nad tým, či ide skutočne o kráter.
