MANILA/PRAHA - Namiesto 1500 osôb boli na palube vyše štyri tisícky pasažierov a za kormidlom stál neskúsený plavčík. Pred 25 rokmi, 20. decembra 1987, sa na ceste do Manily zrazil filipínsky trajekt Dona Paz s tankerom Victor, ktorý prevážal tisícky barelov ropných látok. V dôsledku nárazu začal z tankera vytekať jeho horľavý náklad, ktorý vzápätí explodoval. Zhorelo celkom 4386 ľudí, iba 26 osôb sa zachránilo. Tragédia je dodnes najväčšou námornou nehodou v čase mieru.
Deväťdesiattri metrov dlhý trajekt postavili na začiatku 60. rokov v Japonsku, v roku 1975 ho predali na Filipíny. Najprv slúžil pod názvom MV Don Sulpicio a v roku 1981 ho premenovali na MV Dona Paz. Osudný deň asi o pol siedmej ráno loď vyplávala z mesta Tacloban a mala pristáť v Manile. Hoci povolená maximálna kapacita lode činila okolo 1500 osôb, počet pasažierov na palube bol v skutočnosti viac než dvojnásobný. Počasie bolo pokojné, more trochu rozbúrené.
Okolo desiatej večer sa obe plavidlá stretli v Tablasskej úžine východne od filipínskeho ostrova Mindoro. V dôsledku nárazu začal z poškodeného tankera vytekať jeho horľavý náklad, ktorý vzápätí explodoval. Požiar bol tak prudký, že väčšina pasažierov trajektu nemala šancu dostať sa z lode von a zomrela priamo v útrobách plavidla. Vyhrané nemali ani tí, ktorým sa podarilo utiecť. More okolo miesta zrážky bolo tiež v plameňoch, živených ropnými produktmi plávajúcimi na hladine.
Podľa svedkov sa cestujúcim nepodarilo dostať z nepochopiteľných dôvodov k zamknutým záchranným vestám a prakticky nefungovala organizácia evakuácie. Loď v čase katastrofy navyše riadil neskúsený plavčík, zatiaľ čo ostatní vysokí dôstojníci buď popíjali v bare, alebo sa pozerali televíziu.
Vyšetrovanie prisúdilo vinu za tragédiu vlastníkovi tankeru, ktorý plavidlo prevádzkoval bez potrebných dokumentov a nezabezpečil kvalifikovanú obsluhu. Zároveň však poukázalo na skutočnosť, že trajekt prepravoval výrazne väčší počet cestujúcich, než mal kapacitu.
Trajekt klesol na dno po približne dvoch hodinách, torzo tankera dokázalo odolávať ešte dve hodiny, ale aj nad ním sa nakoniec vlny uzavreli. Uniknúť z horiaceho trajektu sa podarilo len dvadsaťštyri cestujúcim. Z 13-člennej posádky Victora vyviazli iba dvaja ľudia. Stroskotanci našli útočisko na palube iného trajektu, ktorý prechádzal miestom nehody. Následná pátracia akcia už žiadnych ďalších preživších nenašla.
Údaje o počte mŕtvych sa v dôsledku značnej benevolentnosti vo vedení lodných dokumentov trochu líšia. Oficiálne bolo nahlásených vyše 1800 obetí. Skutočný počet však podľa odhadov presiahol 4000, čo z tragédie urobilo najhoršiu civilnú lodnú nehodu.
Najväčší počet obetí v histórii moreplavby si potopenie lode vyžiadalo v januári 1945, kedy sovietska ponorka S-13 torpédovala nemeckú osobnú loď Wilhelm Gustloff, prepravujúcu utečencov z východného Pruska. O život pri tom prišlo vyše 9000 ľudí. Pri zrejme najznámejšej lodnej katastrofe - stroskotaní lode Titanic v apríli 1912 zahynulo 1503 ľudí.
