WASHINGTON - Rastúca úroveň oxidu uhličitého nemá vplyv len na zemskú teplotu, ale ovplyvňuje aj pohyb satelitov a kozmického smetia na obežnej dráhe. Podľa vedcov má tak nárast tohto skleníkového plynu oveľa väčší rozsah následkov, než sa doteraz predpokladalo, napísal portál Space.com.
V nižších vrstvách zemskej atmosféry funguje oxid uhličitý ako skleník, pretože bráni úniku tepelného žiarenia do kozmu. Podľa niektorých teórií priemyselná produkcia oxidu uhličitého zásadným spôsobom vedie ku globálnemu otepľovaniu.
Naopak vo vysokých vrstvách atmosféry môže mať tento plyn chladiaci efekt. Dochádza k nemu pri zrážkach s atómami kyslíka, ktoré molekuly oxidu uhličitého prinútia vyžarovať teplo. Pretože je vrstva oxidu uhličitého vo výške okolo 50 kilometrov nad povrchom planéty príliš tenká, tak jeho molekuly nedokážu teplo znovu zachytiť. Teplo je preto väčšinou vyžiarené do kozmu, čo vedie k ochladeniu a zmršteniu tejto časti atmosféry.
Zmrštenie atmosféry znamená pre družice na obežnej dráhe nižší odpor. Atmosférický odpor môže mať na vesmírne telesá katastrofálny dopad. Napríklad pri nečakane silnej solárnej aktivite sa vrchné hraničné vrstvy atmosféry zahrejú a roztiahnu, čím sa odpor zvýši. Práve takýto efekt spôsobil v roku 1979 nekontrolované zrútenie prvej americkej vesmírnej stanice Skylab.
Vedci zistili, že za posledných osem rokov oproti očakávaniam výrazne vzrástla koncentrácia oxidu uhličitého a oxidu uhoľnatého vo vrchnej časti atmosféry. V súčasnej dobe je v zhruba stokilometrovej výške podiel oxidu uhličitého v atmosfére približne 225 častíc na milión (ppm), čo znamená, že koncentrácia oxidu uhličitého činí 0,0225 percenta. Pre porovnanie, v troposfére, ktorá siaha k zemskému povrchu, je koncentrácia 390 ppm. Jednotka ppm sa používa na vyjadrenie stopových hodnôt bezrozmerných veličín, pre jedno percento je potom ekvivalent 10.000 ppm.
