ROSWELL/PRAHA - Rakúšan Felix Baumgartner (43) je najnovšou hviezdou všetkých médií vďaka svojmu rekordnému zoskoku z výšky viac ako 39 km a jeho meno sa určite bude skloňovať ešte dlho. Napriek úspešnému pokusu sa však vynára otázka, čo by sa stalo, keby sa mu neotvoril padák?
Domnienka, že ak počas letu prekročil rýchlosť zvuku, dopadol by na zem podstatne rýchlejšie ako "bežný" parašutista, nie je pravdivá. Uvádza portál technet.cz.
Pri porovnaní odhadovanej rýchlosti pádu Felixa Baumgartera a medznej rýchlosti, ktorú môže dosiahnuť len gravitáciou urýchľované teleso s rovnakým odporom vzduchu v danej výške, je z zrejmé, že Rakúšan v riedkom vzduchu nabral vysokú rýchlosť a s ňou vletel do hustejších vrstiev atmosféry. Tam bol odpor vzduchu väčší ako zemská príťažlivosť, a začal teda spomaľovať.
Vo výškach okolo 30 kilometrov je atmosféra tak riedka, že by tu človek mohol padať maximálnou rýchlosťou až okolo 500 m/s (1 800 km/h). Táto hodnota s ďalšími pribúdajúcimi metrami exponenciálne rastie. Z Baumgartnerovho hľadiska to je však jedno, pretože zrýchľoval prvú zhruba tri štvrte minútu letu, keď prekonal hodnotu rýchlosti zvuku pri hladine mora. V nej vletel do hustejších vrstiev atmosféry a potom už "len" spomaľoval.
V hustom vzduchu pri zemi sa jeho pádová rýchlosť ustálila na hodnote okolo 50 m/s (180 km/h). Na zem by tak dopadol zhruba rovnako rýchlo ako človek letiaci voľným pádom zo 450 metrov. To je minimálna výška potrebná na dosiahnutie hranice medznej rýchlosti pri páde. Ak teda skočíte z väčšej výšky, rýchlejšie aj tak nepoletíte.
