PRAHA/WASHINGTON - Pred 50 rokmi, 14. októbra 1962 o 7.31 hod miestneho času, preletelo v stratosfére nad pobrežnou čiarou Kuby americké prieskumné lietadlo U2. Zábery pilota majora R. S. Heysera ukazovali, že Sovietom sa počas studenej vojny podarilo na ostrove tajne rozmiestniť svoj arzenál.
Heyserov stroj priniesol 928 fotografických záberov záujmových priestorov Kuby. Vyhodnotenie filmov expertmi CIA zmenilo v priebehu niekoľkých málo hodín vnímanie strategického postavenia USA zo strany najvyšších veliteľov amerických ozbrojených síl. Snímky s veľkou istotou dokazovali, že sa sovietskej armáde podarilo na Kube skryto rozmiestniť zatiaľ bližšie neurčené množstvo rakiet typu R-12 s doletom 2 000 km. Strely boli bez najmenších pochybností predurčené k doprave jadrových hlavíc megatonovej mohutnosti. Nikdy predtým sa USA neocitli v tak háklivom vojenskom postavení ako práve v októbri 1962. Informoval portál idnes.cz.
Operácia Anadyr
Sovieti 20. mája 1962 odsúhlasili žiadosť vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra o zvýšenie vojenskej pomoci jeho krajine a k 20. júnu bola sformovaná Skupina sovietskych vojsk na Kube.
Hlavnú údernú silu predstavovali tri raketové pluky vyzbrojené raketami R-12 a dva pluky rakiet R-14 s dosahom 4 000 km. Rakety mali byť osadené jadrovými hlavicami mohutnosti 1 megatony TNT alebo 2,3 Mt. Pre prípad invázie amerických ozbrojených síl na ostrov alebo pre odvrátenie záškodníckych akcií kubánskych diverzantov skupinu posilnili o 6 plukov protivzdušnej obrany, 1 stíhací letecký pluk so 40 lietadlami Mig-21F a 4 samostatné motostrelecké pluky.
Pozemné vojská podporovali aj námorné sily Sovietskeho zväzu s ďalšími lietadlami Il-28. Námorníctvo disponovalo aj 4 jadrovými protilodnými mínami, raketovými člnmi a ponorkami. Kontingent mal okolo 44-50 tisíc osôb.
Celá operácia bola zastretá fingovaným presunom raketových plukov zo západnej časti ZSSR na Sibír, kde sa v rovnakej dobe pri meste Anadyr stavala základňa pre rakety stredného doletu. Okrem zakrytých prepravníkov s raketami, ktoré sa nevošli do nákladných priestorov lodí, sa na palubách parníkov alebo motorových lodí nachádzali len poľnohospodárske stroje ako kamufláž. Lietadlá prepravovali rozobraté. Všetko mužstvo dostalo civilné odevy a malo povolené nosiť dlhé vlasy, briadky alebo brady.
Vykládka vojenského materiálu prebiehala v kubánskych prístavoch zásadne po zotmení. V súlade s operačným plánom vstúpili lode s raketami ako posledné. Operáciu Anadyr však nemožno považovať za prípravu sovietskych ozbrojených síl k zasadeniu prekvapivého termonukleárneho úderu na území nepriateľa. Strategickým zámerom sovietskeho vedenia bolo vyrovnať pomer síl s nepriateľom v geografických súvislostiach. Očakávaným vyvrcholením operácie Anadyr malo byť uvedenie plukov rakiet stredného doletu na Kube do bojaschopného stavu a nič viac.
Vyostrenie napätej situácie
V utorok 16. októbra 1962 o výsledku prieskumného letu z 14.10. informovali prezidenta USA J. F. Kennedyho. Okamžite bol ustanovený Výkonný výbor, ktorého úlohou bolo sledovať vývoj situácie a hľadať cesty na odvrátenie útoku jadrovými zbraňami na USA. Skutočné zámery Sovietov neboli členom výboru známe.
V stredu 17. októbra následné lety lietadiel U2 spresnili počty budovaných štartovných priestorov pre rakety stredného doletu R-12 a R-14 na 16 až 32 rámp. Výbor zvažoval možné východiská.
Počas nedele 21. októbra potvrdilo velenie taktického letectva USA prezidentovi nemožnosť zničiť všetky rakety počas prvého úderu. Prezident sa s konečnou platnosťou priklonil k blokáde.
V pondelok ráno 22. októbra najprv oznámil Biely dom americkej verejnosti na večer plánovaný prejav prezidenta krajiny v mimoriadne závažnej záležitosti. V priebehu dňa boli všetky americké ozbrojené sily uvedené do stavu zvýšenej bojovej pohotovosti. Časť jednotiek urýchlene pripravovali na inváziu na Kubu.
Večer oznámil Kennedy prostredníctvom televízneho prejavu výsledky prieskumných letov lietadiel U2 nad Kubou celému svetu. Otvorene vyzval sovietskeho vodcu Chruščova na stiahnutie rakiet z Kuby. Prezident tiež pohrozil ZSSR jadrovým úderom zničujúcej sily.
V utorok 23. októbra Chruščov, tiež verejne, označil blokádu za prejav amerického pirátstva a vyhlásil všetky sovietske zbrane na Kube za obranné. Vojenské sily Varšavskej zmluvy sa začali pripravovať na svetovú vojnu. V USA vypukla čiastočná panika. Predvídaví občania sa začali presúvať so zásobami a rodinami do Skalistých hôr, ktoré boli považované za územie relatívne dobre chránené pred účinkom výbuchov vodíkových zbraní.
V piatok 26. októbra prinútil americký torpédoborec k vynoreniu sovietsku ponorku B-59. Zjavné napadnutia ponorky oprávňovalo kapitána nasadiť k obrane plavidla torpédo s atómovou hlavicou. Dôstojník Vasilij Alexandrovič Archipov našťastie prinútil svojich kolegov, vrátane veliteľa plavidla, pred začatím paľby vyžiadať si inštrukcie zo štábu, ktorý použitie akýchkoľvek zbraní zakázal.
V sobotu 27. októbra Sovieti očakávali odvetný úder za zostrelené americké lietadlo U2, ale o 19:45 sa tajne stretol Robert Kennedy s veľvyslancom ZSSR v USA Dobryninom. Brat prezidenta navrhol menom hlavy štátu stiahnutie striel Jupiter z Turecka, ak urobí Sovietsky zväz to isté s raketami na Kube. Chruščov návrh prijal.
V nedeľu 28. októbra prostredníctvom živého vysielania Rádia Moskva Chruščov potvrdil rozhodnutie z predchádzajúceho dňa o odsune sovietskych jadrových síl z Karibiku za podmienky, že sa USA zaviažu nikdy na Kubu neútočiť. Vojna bola odvrátená.
Svet v roku 1962 nezachránilo pravdepodobne nič iné, než poznanie vodcov oboch strán, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať. Klasické posudzovanie pomeru síl je v prípade sčítania účinkov termojadrových bômb úplne nezmyselné. Vo veľkej jadrovej vojne nie je možné zvíťaziť a malý konflikt v prípade konfliktu superveľmocí zastaviť.
Z čisto vojenského hľadiska ale priateľskému vyriešeniu krízy možno pomohlo aj nedôsledné plnenie vojenských povinností palebnými jednotkami sovietskej 51. raketovej divízie. Keby pozície poľných raketových základní sovietski vojaci dôsledne zamaskovali pred prostriedkami vzdušného prieskumu, vyvíjala by sa situácia v októbri 1962 zrejme úplne inak.
