MOSKVA - Neslávne známy závod Majak, jeden z najväčších ruských podnikov na spracovanie rádioaktívneho materiálu, nachádzajúci sa v Čeľabinskej oblasti pri Kazachstane, si vyžiadal krutú daň na okolitej prírode. Jazero Karachay je kvôli nemu považované za jedno z najviac znečistených na našej planéte. V 90-tych rokoch vedci zistili, že hodina státia na jeho brehu dokáže človeka vystaviť žiareniu o sile 600 röntgenov, čo je dosť na to, aby ho zabilo.
Spracovateľský závod bol vyše štyri desaťročia ukrývaný pred akoukoľvek kontrolou zo zahraničia a až v roku 1992 vtedajší prezident Boris Jeľcin podpísal dekrét sprístupňujúci priestory západným vedcom, ktorí oblasť okamžite označili za jednu z najviac znečistených.
Odpad, ktorý vypúšťali do vôd, bol koktailom rádioaktívnych prvkov, vrátane dlhodobých štiepnych produktov, ako sú Stroncium-90 a Cézium-137, každý s polčasom rozpadu približne tridsať rokov. V Čeľabinsku v dôsledku laxného prístupu pri nakladaní s nebezpečnými látkami došlo k nárastu rakoviny o 21 percent, vrodených vád o 25 percent a leukémie o 41 percent.
Okolie rieky Techa, z ktorej mnohí brali vodu, bolo tak znečistené, že až 65 percent miestnych obyvateľov bolo zasiahnutých chorobou z ožiarenia. Aby sa však zabránilo preniknutiu týchto informácií na verejnosť, ošetrujúci lekári v záznamoch pacientov evidovali iba "špeciálnu chorobu", ktorú takto klasifikovali až do roku 1990.
O tento nepriaznivý stav sa zaslúžili aj katastrofy z rokov 1957 a 1967. V prvom prípade išlo o jadrovú haváriu, ktorá je dnes považovaná za tretiu najzávažnejšiu po haváriách v ukrajinskom Černobyle a japonskej Fukušime, kedy vybuchla podzemná nádrž s vysoko rádioaktívnym odpadom.
Únik rádioaktivity do ovzdušia vtedy kontaminoval plochu viac ako 1000 kilometrov štvorcových a podľa odhadov zasiahol státisíce ľudí. Udalosť dlho utajovali, Moskva ju oficiálne priznala a nahlásila Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu až v roku 1989.
V roku 1967 oblasť zasiahli horúčavy a jazero Karachay postupne začalo vysychať a odkrývať rádioaktívne usadeniny v jeho povodí. Toxický prach zasypal asi 900 kilometrov štvorcových pôdy a dodnes sú isté úseky neobývateľné. Aká je úroveň rádioizotopov v dopestovaných domácich produktoch miestne obyvateľstvo stále ani len netuší.
