BRATISLAVA - Extrémny ráz počasia na jar a v lete s nedostatkom zrážok a vysokými teplotami vyvolal očakávané reakcie aj u vtáctva, pričom sa u nás objavili vzácne stepné druhy vtákov.
Ako ďalej informuje na svojej internetovej stránke organizácie SOS/BirdLife Slovensko, mnohé z týchto druhov sa v predchádzajúcom období vyskytli na Slovensku raz za niekoľko rokov. Ich pozorovania sú však teraz hlásené z rôznych častí Slovenska. "Mnohé vodné vtáky zahniezdili vo veľmi nízkych počtoch a aj tieto mali veľmi neúspešnú hniezdnu sezónu," píše sa na stránke.
Extrémne počasie však spôsobilo nielen ďalšie šírenie sa u nás hniezdiacich druhov, ale má na svedomí aj rekordný výskyt stepných druhov, ktoré sa u nás nevyskytujú a skôr sú viazané na stepné oblasti juhovýchodnej Európy alebo Strednej Ázie. "Takýmto prípadom je myšiak hrdzavý, u nás veľmi vzácny druh, pričom v tomto roku je známy rekordný počet pozorovaní tohto druhu. Zaujímavé však je, že tieto pozorovania sa neobmedzujú len na južné oblasti Slovenska, ale sú napríklad aj z Oravy," uviedol hovorca SOS/BirdLife Slovensko Ján Gúgh.
S početnejšími pozorovaniami niektorých vzácnych druhov však boli zaznamenané aj viaceré väčšie vzácnosti, ktorých výskyt tiež súvisí s extrémnym počasím. Takým je napríklad pozorovanie pastiera ružového na východe Slovenska, ktorý je v stepných podmienkach viazaný na hojný výskyt kobyliek a iného hmyzu.
"Okrem stepných druhov, ako je myšiak hrdzavý alebo pastier ružový, bol u nás pozorovaný aj ďalší vzácny druh z južných častí Európy - sup bielohlavý. Zálety supov boli zaznamenané v oblasti Malej Fatry a Slovenského krasu," priblížil ochranársky manažér organizácie Jozef Ridzoň.
Podľa jeho slov otepľovanie klímy spôsobuje zmeny v rozšírení vtáctva v Európe aj u nás. "Už dlhodobo možno na Slovensku pozorovať ubúdanie niektorých horských druhov, a naopak, šírenie sa druhov žijúcich v teplejších oblastiach," informoval s dodatkom, že kým v prípade horských druhov sú zmeny skôr negatívne a zapríčinené rozpadom horských smrečín v dôsledku klimatických zmien a hospodárenia, v prípade južného Slovenska sú zmeny u niektorých druhov pozitívne. "Tak napríklad včelárik zlatý, ktorý ešte nedávno obýval len najjužnejšie časti Slovenska, sa stále viac šíri do podhorských oblastí a kotlín," doplnil Ridzoň.
Podľa Klimatického atlasu Európy, ktorý vydala organizácia BirdLife International v spolupráci s mnohými odborníkmi, je možné predpokladať, že sa do konca 21. storočia natoľko zmenia klimatické podmienky, že rôzne vtáčie druhy posunú svoj areál rozšírenia až o 500 kilometrov severne. Očakáva sa celkový posun populácií na sever, čo spôsobí jednak šírenie nových vtáčích druhov do našich končín, resp. zvyšovanie populácií druhov a naopak aj vymiznutie hniezdiacich druhov z nášho územia. Budeme možno svedkami zániku populácií druhov, ako je hlucháň hôrny, tetrov hoľniak či sluka hôrna, ktoré sú pre Slovensko charakteristické.
Tiež prílet druhov, u ktorých sa očakáva rozširovanie areálu smerom na naše územie, nemusí byť úspešný. Druhy nemusia nájsť vhodné podmienky v dôsledku nevhodného využívania krajiny a konkurencie s inými druhmi. Takými príkladmi sú krakľa belasá, sokol kobcovitý a strakoš kolesár na južných oblastiach Slovenska, ktoré napriek vhodným podmienkam stepného charakteru z nášho územia miznú.
