SOUL - Divoká oblasť na hranici medzi oboma Kóreami, kam nevkročí ľudská noha, je domovom mnohých vzácnych živočíšnych a rastlinných druhov. Ohrozuje ju však ekonomický rozvoj a aj perspektíva mieru, akokoľvek je na Kórejskom polostrove vzdialená.
Demilitarizované pásmo (DMZ), ktoré svojho času americký prezident Bill Clinton označil za "najdesivejšie miesto na svete", delí Kórejský polostrov medzi Severnú a Južnú Kóreu a vytvorené bolo po kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1953.
Štyri kilometre široký a 248 kilometrov dlhý pás územia je vyľudnenou krajinou nikoho s opevnenými plotmi, pozorovateľňami a nastraženými mínami dvoch štátov, ktoré technicky stále zostávajú vo vojnovom stave. Ako vojenská nárazníková zóna zostáva oblasťou hlbokého nepriateľstva studenej vojny. Avšak jej izolácia zároveň viedla k náhodnému vzniku prírodnej rezervácie uznávanej ako jeden z najlepšie zachovaných ekosystémov na Zemi.
Pásmo prechádzajúce naprieč horami, stepmi, mokraďami, jazerami i slapovými oblasťami sa stalo domovom prekvapivo širokej škály rastlín a zvierat vrátane 82 ohrozených druhov, ako je žeriav mandžuský (Grus japonensis) alebo leopard mandžuský (Panthera pardus orientalis).
"DMZ za svoju nesmierne úchvatnú biodiverzitu ekosystému vďačí svojej odľahlosti a žiadnym ľudským zásahom," povedal Uwe Riecken z Nemeckej federálnej agentúry pre prírodu. "Ale na druhej strane oblasti hrozí mnoho potenciálnych hrozieb z budúceho prístupu vrátane ekonomického rozvoja," dodal.
Kedysi úrodná pôda opustená po vojne sa počas 60 rokov znovu premenila na les a prírodné mokrade, ktoré poskytujú kľúčové životné prostredie pre miestnu faunu. "Ale teraz sa tieto časti menia späť na poľnohospodárske alebo ženšenové farmy a mení sa tak životné prostredie ako pre zvieratá, tak i pre rastliny," povedal juhokórejský ekológ Pak Un-čin.
Hoci vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou zostávajú napäté, nedávne snahy o zlepšenie situácie viedli k udeľovaniu väčšieho počtu povolení na využívanie pôdy v zónach s obmedzeným prístupom. Rovnako nepriaznivý vplyv na životné prostredie v oblasti by mala realizácia návrhov na vybudovanie kanálov a ciest, dodal Pak, podľa ktorého by boli ohrozené predovšetkým obojživelníky, plazy a vtáky obývajúce spomínanú oblasť.
Podľa odborníkov by obe Kórey mali spolupracovať a zabrániť ľudskému opätovnému osídleniu oblasti, aby sa zabránilo poškodeniu delikátne vyváženého systému. Južná Kórea sa snaží dosiahnuť medzinárodného uznania DMZ ako rezervácie biosféry v rámci UNESCO, ale OSN to zamieta s odvolaním na územné nejasnosti a iné faktory.
Paradoxne však najväčšou hrozbou pre ekosystém demilitarizovaného pásma by bol trvalý mier medzi KĽDR a Južnou Kóreou v podobe prípadného znovuzjednotenia polostrova. Ak by k tomu došlo skôr, než sa pre zónu podarí presadiť status medzinárodne chráneného miesta, potom by mier mohol zničiť unikátny raj, ktorý náhodne vytvorila vojna.
